SME

Keď zomrie odvážny priateľ Emmanuela Macrona

Je načase, aby Západ na čele s EÚ prehodnotil strategické záujmy zdedené z čias kolonializmu a studenej vojny.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron (vľavo) a prezident Konžskej demokratickej republiky Félix Tshisekedi (vpravo) kráčajú k rakve s telesnými pozostatkami zabitého čadského prezidenta Idrissa Débyho Itna počas jeho štátneho pohrebu v N'Djamene 23. apríla 2021. (Zdroj: SITA/AP)

Autor pôsobí v Ústave orientalistiky SAV, robí aj popularizačný kanál Afrika so Silvestrom

V Európskej únii sa kladie zásadný význam na hodnoty demokracie a slobody. Jej predstavitelia pravidelne odsudzujú nedemokratické vládnutie v krajinách ako Rusko, Čína, Venezuela či Bielorusko. Zmanipulované voľby, zastrašovanie či prenasledovanie opozície, alebo brutálne potláčanie demonštrácií v týchto krajinách, bývajú častým terčom kritiky európskych lídrov a inštitúcií.

Na druhej strane sú však v Európskej únii štáty s pomerne dlhou tradíciou v podporovaní diktátorov, ktorých označujú za spojencov, či dokonca priateľov. A to aj napriek tomu, že používajú rovnako brutálne nástroje budovania osobnej moci ako Putin či Lukašenko.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Užívajú si finančnú alebo vojenskú podporu západných krajín a ich diktátorské praktiky európskych predstaviteľov zaujímajú len málo alebo takmer vôbec.

Selektívna slepota starých demokracií

Učebnicovým príkladom takého partnerstva sú vzťahy Francúzska s niektorými štátmi subsaharskej Afriky.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Asi máloktorá krajina v Európe stelesňuje v našich predstavách ideály a hodnoty Západu a Európskej únie tak ako Francúzsko. Veľmi kontroverzne preto vyznelo, keď sa 23. apríla francúzsky prezident Emmanuel Macron vybral na pohreb prezidenta stredoafrického štátu Čad, ktorý v jednej z najchudobnejších krajín sveta vládol železnou rukou viac ako tridsať rokov.

Dlhoročný čadský prezident Idriss Déby Itno zahynul len nedávno, 20. apríla, pri útoku povstalcov na severe krajiny.

K moci sa dostal v roku 1990 ako vojak pomocou prevratu, keď zvrhol diktátora Hissène Habrého. Napriek prísľubom demokratizácie začal budovať osobnú moc so sídlom v luxusnom prezidentskom paláci, ktorý sa stal jeho pevnosťou. A tešil sa pri tom výraznej podpore Francúzska a Spojených štátov amerických.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C7XSR na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
SkryťZatvoriť reklamu