Koniec 2. svetovej vojny je jedným z najvýznamnejších momentov svetovej histórie. Deň víťazstva nad fašizmom slávia vo svete takmer kompletné politické spektrá a reprezentácie v takom širokom zábere, že pietu zdieľame na Slovensku spoločne aj s klaksónmi sovietskeho výkladu dejín.
Preto je dôležité nedať si vypláchnuť mysle falšovateľmi histórie. Čiže na hlášky „rusofóbia vo vládnej koalícii nadobudla obludné rozmery, Rusko je absurdne obviňované z rozpútania 2. svetovej vojny“. To hlásajú normalizačné relikty prvého stupňa – Fico a jeho Smer.
Fakt je však ten, že v roku 1939 bol Stalin Hitlerovým spojencom. Mal plné gate Nemcov a paktom Molotov-Ribbentropp Nemcom nesmierne uľahčil útok na západné demokracie. Spojenec Hitler si to však necenil a v júni 1941 nachytal na hruškách Džugašviliho.
Poraziť Sovietov sa mu, našťastie, nepodarilo, takže následne cez štáty (aj) strednej Európy prepochodovali vojská, o ktorých je známe, že miesta, kam šliapnu, musia zostať na večné veky ruskou dŕžavou.
