V gigantickom konflikte záujmov, akým je potenciálna strata približne 50 percent čistého príjmu, sa nestranne a nezaujato písať nedá. Daňovo-prídavková habaďúra Igora Matoviča je však tak komplexne jalová, že autor pokušeniu nevie odolať.
To, čo uchvacuje, ba privádza až do vytrženia, je ohnisko (ťažisko) celej kváziodbornej debaty. Točí sa okolo dvoch návnad ministra financií – dvestoeurového prídavku na dieťa a DPH 25 percent. To nie sú iste drobnosti, avšak zmeny „len“ parametrické. Paradigmatickou hrozbou je – za španielskou stenou DPH a „demoprídavku“ – resuscitácia odvodového bonusu. Aj s „vlajkovou loďou“, superhrubou mzdou.
Resuscitácia je presný výraz, keďže pečené-varené, teda ako pokus o reformu, tu všetko bolo za Radičovej vlády. Aj s rušením zdravotného odvodu, čiže zavedením jednej sociálno-zdravotnej platby, čo v hmle našľahanej z Matovičovej zlepšovateľskej vášne ako „idea“ tiež levituje. A vyčnieva, úplne nenápadne, ako čelný útok na súkromné poisťovne.
