Autor je generálny riaditeľ 365.bank a Poštovej banky
Poslednú naozajstnú daňovú reformu sme na Slovensku mali pred takmer dvadsiatimi rokmi. Zaviedla rovnú daň a okrem iného bolo jej snahou aj vyčistiť neprehľadný daňový systém.
Celkom sa jej to darilo a v kombinácii s ďalšími reformami sa pričinila o to, že slovenská ekonomika začala prudko rásť. Vtedy naša krajina dostala nálepku „tatranský tiger“.
Potom však prišli vlády populistov, ktorým nešlo o dlhodobú udržateľnosť a prínos, ale najmä o to, ako sa zapáčiť mase voličov. Aj za cenu rozbitia fungujúceho daňového, ale aj odvodového a dôchodkového systému.
Až systém zneprehľadnili a aj mnohých neadekvátne zvýhodnili.
Čo vlastne chceme?
Dnes máme na stole novú daňovo-odvodovú reformu. Ideovo môže ísť o dobrý nápad, problémom však je, že mnoho informácií úplne chýba a tie, ktoré máme, sú nejasné, zmätočné a protichodné. A robí sa z rovnako populistických dôvodov.
Preto je namieste obava, ako to celé nakoniec dopadne.
Vyčistiť systém a znižovať daňovo-odvodové zaťaženie je chvályhodný zámer. Ale v prípade, ak sa k nemu „prilepí“ aj plán radikálne zvýšiť detské prídavky, čo má stáť viac ako dve miliardy eur, máme na výber dve možnosti: buď reforma nie je reálna, alebo vytiahne z vreciek ľudí obrovskú sumu na iných položkách.
“Kým nezmeníme systém reforiem od podstaty, naše deti, ktorých narodenie si chce vláda kúpiť štedrejšími rodinnými prídavkami, odídu za lepším životom do zahraničia.
„
Vezmime si len otázku zrušenia nezdaniteľnej časti základu dane a spomínané zvýšenie DPH na 25 percent. Prvý krok by negatívne ovplyvnil výšku výplaty nízkopríjmových domácností, ten druhý by sa prejavil na rastúcich cenách väčšiny tovarov a služieb.
S oboma opatreniami počíta aj dokument, ktorého medializácii vlastne vďačíme za to, že sa o pripravovanej reforme vôbec hovorí.
Otázkou preto je, kde na štedré dotovanie pôrodnosti chce vziať štát peniaze. Pretože úpravy v zdanení živnostníkov či jednoosobových eseročiek na to evidentne stačiť nebudú. A to ani vtedy, ak sa odvody budú platiť aj z iných príjmov, napríklad z prenájmu (čo bude prenajímateľov vo zvýšenej miere vytláčať do sivej zóny).
To, že „špajza je prázdna“ tvrdí aj samotný minister financií. Zaťažiť preto rozpočet sumou 2,5 miliardy eur v tomto období bez adekvátneho finančného krytia je vrcholne nezodpovedné.
Nehovoriac o tom, že podpora rodiny by nemala byť iba o štedrých detských prídavkoch. Príkladom môže byť Poľsko, kde tento plán nezafungoval.
Systémová podpora proti populizmu
Diskusia a kompromisy sú jedinou cestou, ktorú máme, aby na Slovensku bolo naozaj lepšie a reformy dokázali prežiť aj viac než jedno volebné obdobie.

Prorodinná politika je taká, ktorá podporí vzdelávanie (všetci vieme, aká je kvalita mnohých našich vysokých škôl), naštartuje systém štipendií a umožní mladým ľuďom osamostatniť sa a založiť si rodinu.
Nejde pritom len o to, aby nás bolo viac, ale dôležitá je aj kvalita života. Práve vzdelávanie prispieva k plnohodnotnému životu človeka, nehovoriac o jeho obrovskom benefite pre štát.
Keď je reč o podpore zakladania rodiny, je dôležité neopomenúť ani podmienky financovania nehnuteľností. Pre mnohých je dnes bývanie nedostupné, zložiť pri kúpe 20 až 30 percent hodnoty nehnuteľnosti, ako to diktujú nastavené podmienky, je pre mnohých ľudí nereálne.
Práve tu treba podporu zo strany štátu. Ľahšie sa totiž zakladá rodina vo vlastnom bývaní ako u rodičov.
Náš daňovo-odvodový systém si po dlhšom čase a zanesení množstva nesystémových a populisticky motivovaných opatrení žiada zásadnejšiu revíziu. Nepremárnime túto príležitosť opäť na argumentoch, ktoré síce pekne znejú, ale neriešia budúcnosť, len najbližšie voľby.
Kým nezmeníme systém reforiem od podstaty, naše deti, ktorých narodenie si chce vláda kúpiť štedrejšími rodinnými prídavkami, odídu za lepším životom do zahraničia.
A demografickú krivku spolu so stabilitou dôchodkového systému budú vylepšovať tam.
Tento článok pre vás odomkla 365.bank.