Autor je teológ a farár, pôsobí v Českej republike
Hovorí sa, že keď dvaja robia to isté, nie je to vždy to isté. A nehovorí sa to len tak, pre nič za nič. Je to hlboká ľudská skúsenosť, ktorú má azda každý a každá z nás. Zďaleka sa to pritom netýka len činností, na ktoré treba vysoko odborné vzdelanie.

Ja napríklad celkom isto viem, že by som sa samostatne nepustil do obkladania kúpeľne, lepšie povedané, do žiadnej murárskej činnosti, lebo presne viem, ako by to dopadlo.
Hoci je pravda, že sa nám kedysi na fakulte vyučujúci cirkevnej histórie vyhrážal, že „nebudú farári, budú murári“, to sa však nakoniec nenaplnilo.
A celkom dobre som si to overil aj pri orezávaní stromov vo farskej záhrade. Keď ich ostrihal niekto, kto tomu naozaj rozumie, sú vo výrazne lepšom stave. A mne zároveň zostáva viac času na prácu, za ktorú som naozaj platený.
U nás v Českej republike sme si to pripomenuli aj v pondelok, keď na nádvoria Pražského hradu rozmiestnili tridsaťtisíc plastových pohárov na pivo so sviečkami, aby si tak pripomenuli pamiatku obetí pandémie covidu-19.
Teda takmer tridsaťtisíc. Plastové pollitre boli ešte pre istotu prilepené k zemi obojstrannou páskou, aby ich neodfúkol vietor.