Keďže nižšej váhe, než je nemecký Spiegel, nedal Orbán interview desať rokov, rozhovor pre Postoj má atribúty ôsmeho divu sveta.
Motivácie človeka, ktorý – až na raritné príležitosti ako BBC, WSJ, FAZ a podobne – osekal mediálnu komunikáciu na piatkovú omšu vo „verejnoprávnom “ rádiu, osloviť Slovákov sa takto zdajú dôležitejšie ako všetko, čo povedal. Vrátane ideologickej omáčky, ktorou premazal ústa spovedníkov až tak, že minuli všetky vysoké lopty na smeč, akými by ho slušnejší novinári prizabili.
Napríklad, keď tvrdil, že to je on, Orbán, kto bojuje za slobodu, mohli sa ho priatelia z Postoja – v rámci mediálnej časti – aspoň spýtať, či ešte existuje okrem Maďarska iná demokracia, kde je najväčším zadávateľom inzercie vláda. Alebo odkiaľ sa vzalo také „hungaricum“, ako to, že najbohatší človek v Maďarsku – podľa Forbes – je biely kôň (Lorincz Mászáros).
