Autorka je výkonná riaditeľka Nadácie Pontis
Štát nevie, akú hodnotu mu prináša zdravá a inovatívna občianska spoločnosť. Jasnými signálmi sú koncepcia investícií v Pláne obnovy či navrhované opatrenia daňovo-odvodovej reformy, ktoré naznačujú, že má nepriaznivo zasiahnuť financovanie občianskeho sektora.
Prečo nepodporiť riešenia zdola
V nedávno zverejnenom rebríčku 30 šikovných ľudí pod 30 rokov sa objavil Marek Mansell, ktorý s kolegyňou Evou Klimekovou založil neziskovú organizáciu SPy. Vlajkový projekt Učíme s hardvérom učí deti programovať cez edukačné dosky BBC micro:bit. Zároveň poskytuje metodiky, aby sa mohol čo najlepšie šíriť do škôl.
Mansell začal s projektom pred troma rokmi. Vďaka filantropickému kapitálu bude do konca tohto roka v takmer 400 školách.
Učitelia a učiteľky oceňujú, že programovať krokomery či LED diódy baví aj tých, ktorí si mysleli, že im matematika či fyzika nejdú. Navyše deti vďaka micro:bitu lepšie chápu, prečo je voda vodivá, ako funguje gyroskop alebo prečo treba šifrovať dáta v prehliadači.
Projekt Učíme s hardvérom je príkladom sociálnej inovácie v školstve, ktorá sa šíri zdola, z občianskeho sektora. Schopnosť šíriť tento typ inovácií bude zohrávať dôležitú úlohu v tom, ako sa naša krajina vyrovná s meniacim sa svetom.
Plán obnovy však so sociálnymi inováciami, až na drobné výnimky, nepočíta. Riešeniami z občianskeho sektora sa inšpiruje len v troch prípadoch: rané opatrenia pre deti z vylúčeného prostredia, angažovanie cudzincov a mentorské programy pre deti.
Pri duševnom zdraví štát namiesto podpory overených iniciatív investuje sto miliónov eur do vlastnej podpornej linky.
Čo robia inovační majstri
Súčasťou Plánu obnovy je aj Komponent 9, ktorý je zameraný na vedu, výskum a inovácie. Občiansky sektor ako partner či zdroj know-how sa v ňom nespomína ani raz.
