Pozorovateľka si spomenie, že Boris Kollár strávil čas marcovej krízy aj tým, že ohlásil priority, pre ktoré je ochotný hoc opustiť koalíciu. Nejako nám neutkveli, ale istotne tam bola tradičná "pomoc ľuďom". Konkrétne išlo o celkom nekonkrétny grant pre najpostihnutejších pandémiou.

Asi si vtedy žiadny sľub nevymohol, pretože k spresneniu podoby takejto pomoci prišlo až v stredu. Keď Kollár postavil partnerov pred hotovú vec, že sa mu Pellegriniho nápad jednorazovej platby na dieťa páči a jeho poslanci sa možno neovládnu a zahlasujú zaň.
A tak nejako sme prišli k čarovnému číslu 333 eur. Pričom Kollár ponúkol svoj rodinný mnohosten ako ukážku, že Pellegrinim navrhovaný príspevok 300 eur by jemu do kasičky doniesol tri tácy a že veru, uznajú isto všetci, on to nepotrebuje. Čím vysvetlil, prečo sa nebude rozdeľovať plošne, ale cielene. A začnú celkom pri zemi s rodinami v hmotnej núdzi.
Námietka by tu mohla prísť aj taká, že Kollár je extrémny prípad - koľko supermnohodetných milionárov ešte poznáte? - a vylúčiť preto plošné odškodnenie nesedí s tvrdením, že v kríze utrpeli všetky rodiny (prišli medzi iným aj o mäkké benefity ako obedy v školách pre deti).
Od priateľov plošného odškodnenia, kam by mali spadať aspoň tie dve strany, ktoré si za menom píšu skratku SD, by sa iné nečakalo. Avšak tu prichádza Robert Fico.