Akoby politici nemali dôležitejšie starosti. Diskusia o budúcnosti Európy, ktorú vzkriesili po ročnej „pandemickej“ pauze, ničomu nepomôže, ublížiť však môže.
„Orbánisticko-lepenistické“ živly sú už plné nádeje, že čím prointegračnejšie (centralistickejšie, federalistickejšie) koncepcie – v skutočnosti utópie – sa objavia na stole, tým efektívnejšie môžu strašiť svoje vlastné auditóriá. Zánikom národných štátov, stratami suverenity, islamizáciou a podobne.
Predchodca tohto debatného formátu, ústavný konvent, zbankrotoval pred jeden a pol dekádou dvomi referendami (Francúzsko, Holandsko). Poskytol však historické svedectvo, že máločo sa tak míňa s realitou, ako predstavy o budúcnosti.
