Škoda, že Boris Kollár nestrávil liečbu po nehode na bežnom lôžkovom oddelení v covidovom režime.
Čiže bez návštev, bez vlastných ošetrovateliek a so starostlivosťou, aká sa dostane Jozefovi Makovi, ktorého za ostatný rok zaviedol neduh do nemocníc v núdzovom stave.
Kollár by azda po brutálnom dotyku so stavom štátu utekal do parlamentu a z kancľa by hromžil o neľudských hrôzach, ktoré pacient zažíva.
Takto uvažujeme s ohľadom na jeho vypätý aktivizmus vo veci kolúznej väzby, ktorá ho svojím extrémnym nepohodlím a zdĺhavosťou procesov doháňa do ľudskoprávneho amoku.