Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Milujem cesty vlakom, ruským zvlášť. Také cestovanie po Bajkalsko-amurskej alebo Transsibírskej magistrále je jednoducho slasťou najväčšou. Zakaždým, keď som dve najslávnejšie ruské trate využila na prepravu, meditáciu a nadväzovanie kontaktov, myslela som na to, ako sa stavali. Kto na nich potil krv, kto tu vypustil dušu, koľko obetí leží pod násypom.
Legendárne železnice spájajúce Sibír so svetom stavali sovietski väzni. Vrahovia, zlodeji, odporcovia režimu, vedci, kulaci aj ľudia, ktorí ani nevedeli, kto a prečo ich označil za nepriateľa ľudu.
Uhlie do Číny potrebuje koľaje
Veľké stavby Sibíri sú pomníkmi gulagov. Praktické a dennodenne pripomínajúce zločiny, ktorých sa dopustili predkovia súčasných cestujúcich.
Trochu zvláštne potom pôsobí správa, že ruská vláda chce na ich opravu poslať väzňov. Rusko nutne potrebuje zvýšiť kapacitu oboch magistrál. Nie kvôli ľuďom, ale aby mohlo vyvážať oveľa viac uhlia do Číny.
Na to treba veľa ľudí, ktorí sú ochotní pracovať s lopatou a nezakladajú odbory. Hodili by sa gastarbeiteri z bývalých sovietskych stredoázijských republík, lenže tých z Ruska po prepuknutí pandémie úrady vypudili.
A tak sa v ruskej vláde zrodila myšlienka. V ruských väzniciach často bez úžitku sedia státisíce občas aj zdravých a silných mužov. Čo tak znovu skúsiť nápravu živlov prácou? V prvej fáze postačí 10-tisíc kusov.
Potvrdila to nedávno náčelníčka Správy pre výkon trestov, nevyžadujúcich úplnú izoláciu od spoločnosti, Jelena Korobkovová. Spočítala, že okolo BAM-u je dostatok väzňov, ktorí majú zo zákona možnosť požiadať súd, aby im zvyšok trestu dovolil stráviť na stavbe.
