Francúzsko je vzdialené, ale občas nesie poučenie platné aj „pro domo“. Obrovské vlnenie a prietrže ohlasov vyvolali listy Macronovi – jeden anonymný, druhý podpísaný – ktoré mu adresovali armádni veteráni i aktívni vojaci, aby ho varovali „pred rozkladom republiky, islamizáciou a občianskou vojnou“.
Stali sa tak prípadovou štúdiou, ako sa v politike aranžujú optické klamy. Vedúce, v tomto prípade, rovno do ďalšieho kola kultúrnej vojny.
Isteže, z predmestí aglomerácií na čele s Parížom, sa reportujú hrozivé obrazy. O ozaj radikálny zásah priam prosia takzvané „no go zóny“, kde sa aj polícia bojí vstúpiť a „vládne tam kriminalita a nenávisť“ (list), a ľud nežije podľa zákonov republiky, ale privezených trebárs z Afriky.
Pričom ohľady na „sociálnu vylúčenosť“ či „stigmatizáciu moslimov“ (a podobne), ktoré bránia nastoľovaniu poriadku z ideologických dôvodov, treba hodiť za hlavu.
Jasné. Podnecovanie etnickej neznášanlivosti a čoraz brutálnejšie násilie, vrcholiace najotrasnejším prípadom dekapitácie stredoškolského učiteľa (lebo učil žiakov slobode slova), sú iste prejavy extremizácie náboženstva i politiky.
Ale nesmierne ďaleko od občianskej vojny, „rozkladu národa“ a ďalšieho strašenia.
