Autor je teológ a spisovateľ
A možno to je iba evolučná stratégia, spôsob, ako prežiť vo svete, kde treba maskovať svoje úmysly, predstierať zvedavosť a mať presvedčenie. Klinickí psychológovia si už v minulom storočí všimli vzťah medzi strachom a klamstvom, no nemali príležitosť spoznať, čo znamená pokrytectvo.
Pretože ak hovoríme o politických hodnotách, aj keď je to čoraz menej uveriteľné, tvrdiť, že vôbec niekto také niečo pestuje, vedome alebo intuitívne, ak hovoríme o tom, že niektorí politici ešte majú zvyškovú predstavu, ako by mohla vyzerať spoločnosť, pričom sa opierajú čoraz menej o štúdium, no s o to väčšou chuťou o prieskumy pouličnej mienky, tak musíme v slovenskej spoločnosti hovoriť stále a opakovane o pokrytectve.
Tento jav, osobnostná vlastnosť premenená na politickú cnosť, však nemá svoje prirodzené miesto a pôvod iba v tradicionalistických kruhoch, odhodlaných v strachu pred budúcnosťou obhajovať akýkoľvek prejav zaostalosti a poverčivosti, ale aj v kruhoch, ktoré sa považujú za moderné.
Cirkev znova skúša blahorečiť biskupa Vojtaššáka, ktorý sa angažoval za Slovenského štátu Čítajte Ficov Kičura a Krajniakov Pčolinský
Už tradičným zdrojom politickej a historickej poverčivosti je u nás otázka kolaborácie so slovenských štátom. Ostatný škandál okolo ľudáckeho presvedčenia a bojovného antisemitizmu spojený s Vojtaššákom už opísali iní autori.
Miera neoľudáckeho presvedčenia a aktivizmu, ochota bez hanby verejne klamať a zamlčiavať okolo jeho prípadu okolnosti, za akých sa tento muž, na rozdiel od mnohých duchovných a napriek jasným stanoviskám vatikánskej diplomacie, rozhodol pre arizátorstvo a deportácie, je jedným z najvýznamnejších príspevkov do u nás nikdy neotvorenej diskusie o politickom pokrytectve.
Výsledkom snahy zbaviť Vojtaššáka spoluzodpovednosti za atmosféru myslenia a nenávisti a utopiť jeho kolaboráciu v roztoku protikomunistického mučeníka, totiž nie je iba morálna relativizácia, ale riziko, že o pár rokov budeme sledovať, ako sa niektorí cirkevní predstavitelia budú prihovárať za blahorečenie Tisa a navrávať nám, že bol po vojne akýmsi Ficovým Kičurom, politickým väzňom, ktorého dali obesiť českí slobodomurári a komunisti.
