V čase, keď Robert Fico odprevádzal svojich ľudí pred bránami Justičného paláca ďakujúc im za kus dobrej roboty, nedalo sa inak, ako túžiť po troche sebareflexie a vkusu. Ale výroky nespokojných zo Za ľudí nám pripomínajú, že zle sa pozerá aj na čosi ako opak nekritickej lojality mafiánskeho typu.

Ešte tomu nevieme nájsť meno, ale už poznáme príznaky.
Ponúka sa odvodzovať všetko dianie u najmenšieho koaličníka od líderskej (ne)presvedčivosti Veroniky Remišovej.
Ktorá vraj nezachádza s odkazom Andreja Kisku tak, aby boli v strane spokojní. Výborne, lenže ako so svojím odkazom naložil sám Andrej Kiska? Tak, že sa stal prvým, kto ten projekt opustil.
Čím zadal precedens, že keď sa veci nevyvíjajú tak, aby mal z toho človek dobrý pocit, treba ísť kade ľahšie. Lebo veď do politiky ľudia chodia, aby sa dobre cítili, ako inak!