Autorka je prekladateľka a publicistka
Skúste si niekedy len tak z ničoho nič zabrechať pred polnocou v dedine, ideálne uloženej v jednoliatej dolinke. Do piatich minút sa rozšteká celá obec, pričom už tretí pes nemá ani bledomodrej potuchy, prečo sa vôbec rozhorčuje.
V podobnej situácii sa vo dne v noci nachádza Slovensko už vyše roka. Bol by zaujímavý prieskum na tému, koľko ľudí zo sto vôbec rozumie podstate rozpočtovej roztržky, pretože v hluku nepretržitého brechania je naozaj ťažké rozpoznať slabiky.
(Vice)premiér Matovič síce píše na facebooku "mnau", ale brechá presne v intenciách, ktoré dokonale poznáme a po ktorých ostáva len túžba po tichu.
Pomerne životaschopne sa prejavuje fráza "v nijakom (mysliteľnom) vesmíre". Ja si napríklad neviem predstaviť vesmír, v ktorom sedíte v práci na porade a tam sa odohráva nejaký konflikt – čo je za určitých okolností úplne zdravá situácia na rozlúsknutie problémov.
Sedíte na porade, kolega presadzuje svoje riešenie a sem-tam na vás ukáže prstom so slovami "akože kolega". Akože kolega nie je skutočný kolega, len to predstiera a v skutočnosti ide proti spoločným záujmom, lebo sleduje vlastné ciele.
Pri treťom "akože kolega" vás mykne, pri ďalšom a ďalšom takisto, až napokon vyzeráte, ako keby ste nevkusne napodobňovali neurodegeneratívne ochorenie.
