Nezamestnanosť je jedným z najnepríjemnejších dôsledkov pandémie ochorenia covid-19. Z pohodlných päť percent spred viac ako roka sa vyšplhala na súčasných zhruba osem percent.
So zlepšujúcou sa epidemickou situáciou sa už v apríli nezamestnanosť vydala na postupný posun smerom nadol. Súvisí to s opätovným naštartovaním priemyslu, obchodu a služieb. Významnou mierou sa na udržaní zamestnanosti podieľal systém pomoci firmám.
Trh práce sa postupne prebúdza. Spolu s oživením sa prejavujú aj jeho paradoxy. Napríklad nesúlad medzi ponukou a dopytom. Existuje celý zoznam úzkoprofilových profesií, kde najmä priemysel márne čaká na nových zamestnancov.
Na druhej strane veľká časť nezamestnaných, najmä tých bez kvalifikácie, rovnako márne hľadá voľné pracovné miesta.
V tejto súvislosti sa naliehavo pripomína úloha školstva. Lepšie povedané, jeho reformy. Nejde o to, aby mal každý maturitu. Každý by však mal vedieť niečo, aby sa ľahšie zamestnal.
