Vláda Slovenskej republiky v apríli 2021 predložila Európskej komisii Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, v ktorom definuje rozdelenie a spôsob použitia viac ako šesť miliárd eur určených pre Slovensko z mechanizmu RRF (Recovery and Resilience Facility) s cieľom zmierniť ekonomické a sociálne dopady pandémie ochorenia covid-19 a podporiť udržateľnosť a odolnosť európskej ekonomiky a spoločnosti a jej pripravenosť na zelenú a digitálnu transformáciu.
Predložený návrh reforiem a investícií zahŕňa viaceré oblasti ekonomiky a spoločnosti na Slovensku, ale úplne ignoruje oblasť kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorá patrí v celej Európe k pandémiou najväčšmi postihnutým a zdecimovaným oblastiam.
Podľa údajov Národnej banky Slovenska utrpel tento sektor najväčšie ekonomické škody aj na Slovensku, pričom už desaťročia čaká na zásadné štrukturálne reformy a investície.
Uznesenie Európskeho parlamentu o kultúrnej obnove Európy (2020/2708(RSP)) zo dňa 17. septembra 2020 zaväzuje členské štáty vyčleniť najmenej 2 percentá z finančných prostriedkov alokovaných v národných Plánoch obnovy a odolnosti na obnovu kultúrnych a kreatívnych odvetví, aby bola zabezpečená ich ekonomická a spoločenská kontinuita a ďalší rozvoj.
“Počas prípravy slovenského Plánu obnovy a odolnosti nebol kultúrny a kreatívny sektor nijakým spôsobom zahrnutý do jeho tvorby či zapojený do konzultácií.
„
Výbor pre kultúru a médiá NR SR vo svojom uznesení zo dňa 23. septembra 2020 odporučil vláde SR, aby toto uznesenie EP rešpektovala a vyčlenila minimálne 2 percentá z prostriedkov Mechanizmu obnovy a odolnosti na kultúrne a kreatívne sektory.
Vzhľadom na to, že počas prípravy slovenského Plánu obnovy a odolnosti nebol kultúrny a kreatívny sektor nijakým spôsobom zahrnutý do jeho tvorby či zapojený do konzultácií, vznikla následne po zverejnení materiálu v apríli 2021 hromadná pripomienka v rámci legislatívneho procesu, v ktorej viac ako dvetisíc prestížnych signatárov z kultúrneho a kreatívneho sektora žiadalo vládu o prehodnotenie priorít RRF a zaradenie kapitoly týkajúcej sa kultúry a kreatívneho priemyslu.
Táto pripomienka nebola vládou SR akceptovaná.
Argumentáciu predstaviteľov slovenskej vlády o tom, že kultúra nebola súčasťou usmernení Európskej komisie pre prípravu RRF, nepovažujeme za primeranú. Príklady toho, aké reformy a investície v oblasti kultúry môžu a majú byť zahrnuté v Pláne obnovy a odolnosti, nájdeme v predložených dokumentoch iných európskych krajín (napr. Francúzsko či Česko), ktoré v nich rešpektujú uznesenie EP o finančnej alokácii pre kultúrne a kreatívne sektory.
Sme presvedčení, že projekty v oblasti kultúry by výrazne napomáhali plnenie základných kritérií pre RRF, ktorými sú boj s klimatickými zmenami a digitálna transformácia.
V nadväznosti na projekt predsedníčky EK s názvom Nový európsky Bauhaus považujeme za veľmi dôležité, aby obnova Európy a Slovenska mala aj svoju kultúrnu a estetickú podobu.
Navyše, stav kultúrnej infraštruktúry, či potreba radikálnej zmeny distribučných modelov kultúrnych produktov a prechod kultúrneho sektora do digitálneho veku patria k tým najpotrebnejším reformám a investíciám v tomto sektore na Slovensku. Preto by zahrnutie kultúry a kreatívneho priemyslu nielen významne prispelo k digitálnej a zelenej transformácii Slovenska, ale prinieslo aj vysokú hodnotu za peniaze pri obnove ekonomiky a zvyšovaní kvality života.
Zmyslom plánov obnovy je obnoviť sektory postihnuté krízou a dať im nové rozvojové impulzy. Hierarchia priorít, ktoré jednotlivé krajiny vo svojich plánoch predkladajú, hovorí o tom, čo je pre ne dôležité.
Prečo SND zatvára historickú budovu, keď môžu divadlá zase hrať Čítajte Slovenský návrh RRF ignoruje rozsah poškodenia kultúrnych a kreatívnych sektorov spôsobený pandemickými opatreniami, neberie do úvahy jednoznačné ekonomické dáta a nevníma spoločenskú dôležitosť obnovy týchto sektorov a ich kľúčovú úlohu pri obnove krajiny, ekonomiky a spoločnosti.
Ako zástupcovia kultúrneho a kreatívneho sektora, reprezentujúci mnohé inštitúcie a aktivity v tejto pre život a obnovu spoločnosti nesmierne dôležitej oblasti, preto žiadame Európsku komisiu a európske inštitúcie, aby pri schvaľovaní Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky venovali pozornosť chýbajúcim investíciám do kultúry a kreatívneho priemyslu a viedli dialóg s vládou SR o zaradení kultúry do predložených reforiem, najmä čo sa týka inštitucionálnych reforiem štátnej kultúrnej infraštruktúry, verejných investícií do novej kultúrnej infraštruktúry, konsolidácie sektora prostredníctvom verejných nákupov diel a obsahov a podpory vzniku nových modelov tvorby a distribúcie kultúrnych produktov.
Veríme, že ako zástupcovia európskych inštitúcií budete brať stanovisko kultúrnej obce na Slovensku do úvahy pri finálnom schvaľovaní slovenského Plánu obnovy a odolnosti.
Obnova Slovenska a Európy nie je možná bez kultúry.
Zoznam signatárov nájdete tu.
