Autor je analytik, publicista a expert na európsku politiku
Bieloruský diktátor Lukašenko pod prehľadnou zámienkou uniesol civilné lietadlo, aby mohol zaistiť mladého novinára Ramana Prataseviča kritizujúceho jeho režim.
Už na druhý deň zareagovala Európska rada, čiže hlavy štátov a vlád EÚ. Okrem odsúdenia incidentu žiada prepustenie novinára, jeho družky a prijatie ekonomických aj individuálnych sankcií. Zároveň žiada európske letecké spoločnosti, aby sa vyhli bieloruskému leteckému priestoru a avizuje uzavretie európskeho leteckého priestoru pre bieloruského leteckého prepravcu.
Je to rýchla a silná odpoveď na bezprecedentný útok, ktorý spochybnil pravidlá leteckej dopravy a tým sa stal hrozbou pre každý členský štát EÚ.
Takáto reakcia Európy však nie je samozrejmosťou. Na prijatie spoločného stanoviska v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky je totiž potrebný jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov. Hľadanie dohody preto nie je vždy korunované úspechom.
Potvrdil to aj osud návrhu uznesenia o situácii na Blízkom východe, o ktorom rokovali ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ len týždeň pred bieloruským incidentom na mimoriadnom virtuálnom zasadnutí Rady EÚ, ktoré zvolal šéf európskej diplomacie Josep Borrell.
Diskusia o „prebiehajúcej eskalácii medzi Izraelom a Palestínou a neprijateľnom množstve civilných obetí“ mala dať odpoveď na otázku, ako by EÚ mohla najlepšie prispieť k ukončeniu násilia. Žiadne spoločné európske stanovisko však ministri nakoniec neprijali.
Maďarsko totiž použilo právo veta a návrh zablokovalo.
Podobne v apríli sa Rada nebola schopná jednomyseľne zhodnúť na tom, že je „hlboko znepokojená“ v súvislosti s aplikovaním čínskeho Zákona o národnej bezpečnosti na okliešťovaní demokracie v Hongkongu.
Aj tu bol dôvodom nesúhlas Maďarska.

Európske verzus národné
Po zmene pravidiel hlasovania o zahraničnej a bezpečnostnej politike Únie volajú mnohí experti aj viacerí politici už dlho. Argumentujú tým, že podmienka jednohlasnosti, ktorá umožňuje ktorémukoľvek členskému štátu zablokovať prijatie spoločnej pozície alebo akcie, oslabuje Európsku úniu a znemožňuje, aby sa stala globálnym politickým hráčom.