Nie je jasné, či európske sankcie za vzdušné pirátstvo bieloruského režimu padnú na úrodnú pôdu. Teda, či niečomu pomôžu... Isté akurát je, že alternatívy nebolo, čomu porozumel dokonca aj Orbán, keďže – na rozdiel od svojho dobrého zvyku – nevetoval spoločné európske stanovisko.
Bez ohľadu na „previnenie“ exilového novinára, ktoré z neho vytiahli nástrojmi zrejme stredovekého dáta, únos dopravnej linky nie je hoden ničoho menšieho než vyhlásenia bezletovej zóny.
Oddnes totiž nemôžete vedieť, ktorý ďalší spoj prinútia medzipristáť v Minsku. Azda s výnimkou vysoko nepravdepodobnej verzie, že do Rigy cestuje bin Ládin resp. jeho nástupca osobne – prípadne niektorý z vodcov Hamasu – je „produkcia“ bieloruského diktátora v žánri štátneho teroru absolútne neospravedlniteľná „inovácia“.
O to zložitejšie bolo zo summitu lídrov vypočuť upozornenia, aby sankcie boli zacielené výlučne na „pochopov“ režimu, a priamo neubližovali bieloruskému ľudu.
Žiaľ, popri pozastavení finančnej (trojmiliardovej) pomoci, aj na obmedzenie spojenia s Minskom doplatia i mnohí takí Bielorusi, ktorí by diktátora narazili na kôl (až by raz dostali tú príležitosť). Zložitosť adresných sankcií tak, aby boleli výlučne „smotánku“ režimu, únos Prataseviča opäť pripomenul.
