Autor je teológ a spisovateľ
Nedokážem sa mu dovolať, neodpovedá na mail ani na odkazy. Neviem, čo sa s ním stalo, no tuším, že skončil podobne ako tisíce mladých Bielorusov v Lukašenkovom väzení. Alebo sa mu podarilo ujsť, alebo ho odpojili od sveta, tak ako bieloruskú mládež.
Andrij, básnik, učiteľ bieloruského jazyka, vždy pekne upravený, počas májových teplých večerov v Tbilisi sedával s nami v košeli, v protiklade s tričkami všetkých ostatných. Ruky si nikdy nevykladal na stôl, ani keď počúval gruzínskych básnikov a spevákov s gitarami, pretože tak to na Kaukaze vtedy bolo.
Ako sa obraz expresionistického maliara stal symbolom proti Lukašenkovi Čítajte To musí byť komiks!
Ľudia sedeli spolu takmer do rána, spievali živé skladby, ktorým nikto z európskych návštevníkov literárneho festivalu nerozumel, popíjali Saperavi vytiahnuté z amfor zakopaných v zemi na grécky spôsob, ale to im nehovorte, pretože podľa nich sa naučili Gréci robiť víno od nich, keď prvýkrát pristáli argonauti na dnešných gruzínskych brehoch na ceste za zlatým rúnom a vrátili sa s technológiou na pestovanie a spracovanie vína.
Andrij nám niekoľko večerov spôsobne, ako zo starého Zweigovho sveta, vysvetľoval rozdiely medzi ruštinou a bieloruštinou, ich nekonečný boj o uznanie literárnej bieloruštiny, ktorú Rusi opovržlivo považovali za vidiecky dialekt.
Andrij, ktorého starí rodičia padli rovnako ako tretina Bielorusov v druhej svetovej vojne ako príslušníci vnútorného odboja a ktorých telá prestala rodina hľadať koncom 80. rokov, keď bolo viac-menej isté, že ležia v niektorom z masových hrobov.
Andrij, ktorý veril, že jeho krajina raz bude aspoň na úrovni Slovenska, že na festivaly a za pracovnými povinnosťami nebude musieť absolvovať policajné pohovory a vymýšľať si účel cesty na európske univerzity, kde ho pozývali pravidelne ako jedného z najvýraznejších predstaviteľov súčasnej bieloruskej poézie.
Už vtedy nám hovoril o Lukašenkovom psychopatickom režime a my, z Poľska, Slovinska a Slovenska, sme ako-tak rozumeli, no spisovatelia z Nórska a ďalších krajín si mysleli, že im rozpráva nejaký drsný komiks, že predsa nie je možné, aby bieloruská polícia znásilňovala študentky a na smrť mlátila mladých ľudí.
