Na bilancovanie je priskoro, ale keďže oprava spravodlivosti je základným kameňom legitimity jestvujúcej vlády, môžeme sa aspoň priebežne prizrieť, ako to ide. Zdá sa, že tak ako všetko – eufemicky povedané, nie ideálne.
Teraz nejde o reformné zmeny v justícii. Tie sa dejú, ale ich prínos (ak bude) sa uvidí najskôr o niekoľko rokov. O čosi väčšie rozpaky spôsobuje pohľad na vývoj a ruch okolo trestných káuz.
Iste, nemôžeme od vlády žiadať nezávislosť silových zložiek a zároveň jej vyčítať výsledky. Ale za časť rozpakov si môže sama. Pre opozíciu totiž nie je náročné kričať, že ju vláda kriminalizuje, keď to vláda naozaj robí a ešte sa k tomu hrdo hlási.
Nie je ťažké myslieť si o kádroch Smeru to najhoršie, že nechali rozožrať bezpečnostný aparát štátu, prípadne sa na tom priamo podieľali, a že jadro ich politického úsilia sa zameriavalo na premieňanie verejných financií na súkromné. Ibaže je rozdiel medzi nami civilmi a vládou.
