Emmanuel Macron je prezident Francúzska, Paul Kagame je prezident Rwandy, Cyril Ramaphosa je prezident Juhoafrickej republiky, Macky Sall je prezident Senegalu.
Pandémia covidu-19 nás učí, že už nemôžeme brať zdanlivo vzdialené krízy ako problémy, ktoré sa nás netýkajú. To, čo sa stane kdekoľvek, môže ovplyvniť ľudí na druhom konci sveta. Práve preto je také dôležité venovať sa vplyvu pandémie v Afrike.
Lekcia o prepojenosti sveta
Hoci Afrika je postihnutá menším počtom prípadov a úmrtí na covid-19 ako iné svetové oblasti, vplyv pandémie by tu mohol byť trvalejší, zásadnejší a destabilizujúci pre celú planétu. Pandémia za jediný rok zastavila štvrťstoročný súvislý hospodársky rast, narušila hodnotový reťazec a spôsobila nebývalé prehĺbenie nerovnosti a chudoby.
No nielen Afrika je ohrozená tým, že by prišla o šancu plne sa spamätať z covidu-19. Aj globálna ekonomika by mohla prísť o jedného zo svojich ťahúňov rastu.
Afrika má všetko potrebné na prekonanie pandemickej krízy a na to, aby viedla svet k novému cyklu udržateľného rastu: podnikavých a invenčných mladých ľudí, prírodné zdroje, ktoré môžu zásobovať miestnu priemyselnú základňu, a veľmi ambiciózny projekt integrácie celého svetadielu.
Nemá však nástroje na to, aby vyšla z tejto krízy nečakanej sily vlastnými silami.
Očkovanie je ekonomická priorita
Zatiaľ čo Medzinárodný menový fond odhaduje, že africké štáty budú potrebovať 285 miliárd dolárov dodatočného financovania do roku 2025, neexistuje pre ne žiaden plán alebo mechanizmus oživenia, ktorý by zaistil zdroje.