Znepokojilo ma, s akou ľahkosťou vzali všetky príslušné štátne orgány - počnúc generálnym prokurátorom - na vedomie a schválili bezprecedentný postup polície v prípade ňou zinscenovanej fingovanej vraždy advokátky NN a únosu podnikateľa XY. "Všetko je v poriadku," potvrdili unisono, "lebo to poslúžilo dobrej veci!"
Áno, polícii sa pomocou tejto mystifikácie verejnosti podarilo odhaliť a zadržať nebezpečného potenciálneho zločinca. Čo však, keby sa jej to nebolo podarilo? Zbavili by sa oboch obetí, aby si zachovali renomé? Boli by to nejako zašmodrchali ďalšími klamstvami, napríklad, že to vlastne nebola zavraždená dotyčná advokátka, ale nejaká iná osoba, omylom za ňu považovaná a že podnikateľ sa napokon kdesi našiel? Alebo by sa nám policajný hovorca ospravedlnil za to, že nás s dobrým úmyslom ťahali za nos, ale, žiaľ, nevyšlo im to?
Podľa mňa je hra, ktorú polícia s nami začala, veľmi riskantná. S jedlom rastie chuť, môžeme sa tešiť na jej pokračovanie. Čím nás prekvapí nabudúce? Ešte horšie však je, že sa logicky otvára otázka - kedy máme odteraz polícii veriť? Až potom, keď nám v tom či onom prípade potvrdí, že síce najprv klamala, ale teraz už hovorí svätosvätú pravdu? Či až potom, keď tú svätosvätú pravdu verejne v televízii odprisahá sám minister vnútra? Ale čo keď aj to je len kamufláž v záujme nejakej ďalšej správnej, verejnoprospešnej veci? Keď už raz polícia dostala oficiálne potvrdené právo na lož, nikdy si nemôžeme byť istí, že ho práve teraz neuplatňuje. Udelením tohto práva polícii sa rozkolísali všetky istoty, ktoré mala voči verejnosti zaručovať.
S logickou nevyhnutnosťou prichádzajú na rad aj ďalšie otázky. Napríklad, prečo práve iba polícia má mať privilégium práva na lož? Prečo by ním nemali disponovať aj ostatné zložky štátnej moci? Novinári donekonečna vyčítajú premiérovi, že klamal, keď sľuboval národu dvojnásobné mzdy. No a čo? Mal iba tú smolu, že mu to nevyšlo. Ale veď pri účelovom klamstve nemáte nikdy záruku, že vám účel vášho klamstva vyjde. Napokon, keby mu to vyšlo, už by to nebolo klamstvo. Aktérom štátneho kórejského kšeftu vyčítajú, že očividne klamú, keď tvrdia, že zo žilinských pozemkov odvážajú ornicu len za účelom archeologického prieskumu. No a čo? Veď každé klamstvo nie je tak perfektne zinscenované ako to policajné. Bývajú aj klamstvá priehľadné. Podstatné je, aby slúžilo dobrej veci. Ide predsa stále iba o ten starý známy jezuitský princíp - "účel svätí prostriedky".
Možno, že má polícia presne vymedzené podmienky, za akých smie toto právo na lož využiť, že má striktne stanovené pravidlá, ako postupovať, keď sa účel danej lži nesplní, že má perfektné záruky proti zneužívaniu svojho práva na lož. Možno, že nám toto všetko aj sprístupní, aby nás presvedčila, že sa nemáme čoho báť a že jej môžeme na sto percent veriť.
