Autor je maliar a básnik
Zo štatistiky vieme, že kvalita dát sa pozná podľa pomeru pravdivých informácií a neužitočného balastu. Lenže náš mozog nie je štatistický software. Aj pravdivá informácia v pozmenenom kontexte mu dokáže zabrániť v porozumení.
V spoločnosti presýtenej informáciami tak vzniká dojem, že pravda je vždy nejednoznačná, chýba oporný bod, na ktorý sa dá spoľahnúť. To je živná pôda pre rezignáciu a hľadanie nebezpečných skratiek, ktoré aspoň nakrátko umožnia pocítiť, že svet drží pokope.
Prebytok informácií nie je len podhubím konšpiračnej scény, preniká do všetkých oblastí. Vo vede, napríklad, je nárast množstva akademických časopisov pomalší než nárast množstva akademických článkov. V niektorých prípadoch to vedie k viacročnému „čakaniu v rade“, kým články schvália na vydanie.
Nadbytok informácií môžeme považovať za istý druh odpadu.