Autor je filozof, pracuje v advokácii
Pri stovkách zabitých počas 11-dňového konfliktu, vrátane takmer 60 detí v Gaze, sa zdá nadbytočné vracať sa k jednej zbombardovanej budove, pri ktorej našťastie nikto nebol zranený.
Ide však o dobrú prípadovú štúdiu, ktorá ukazuje, akým spôsobom vyspelé armády legitimizujú pred laickou verejnosťou konanie, ktoré je v skutočnosti v rozpore s medzinárodným právom a ktoré minimálne hraničí s vojnovými zločinmi.
Zahraniční novinári aj Hamas
Pripomeňme si: 15. mája poslala izraelská armáda (IDF) varovanie obyvateľom výškovej budovy al-Džalá, že bude zbombardovaná. Sídlili v nej rôzne novinárske organizácie vrátane Associated Pressu či al-Džazíry. Novinári sa stihli z budovy evakuovať, no napriek tomu časť ich vybavenia a záznamov bola zničená.
Keď žiadali dodatočných 10 minút na evakuáciu, IDF im ich neposkytla. Hodinu po varovaní IDF budovu zrovnala so zemou.
Ako dôvod armáda uviedla, že v budove malo kancelárie aj vojenské spravodajstvo Hamasu. Bližšie informácie a dôkazy vraj IDF posunula americkej diplomacii, ktorá ich doteraz bližšie nekomentovala. Nezávislé vyšetrovanie, po ktorom volajú predstavitelia Associated Pressu a iných organizácií, IDF neakceptovala.
Vydávanie varovaní sa dá, paradoxne, využiť aj ako nástroj legitimizácie útokov na civilné ciele.
Pravidlá vedenia vojny však za žiadnych okolností – ani po varovaní – nezbavujú armády povinnosti posúdiť dve kľúčové veci.
Jednak, či zničenie daného objektu prináša „konkrétnu a priamu vojenskú výhodu“, prípadne „jednoznačnú vojenskú výhodu“ v zmysle prvého dodatkového protokolu k Ženevským konvenciám. A jednak, či predpokladané zničenie civilných objektov je vyvážené získanou výhodou, ktorá tak musí byť dostatočne intenzívna.
Bol to legitímny cieľ?
Vráťme sa k budove al-Džalá. Novinári, ktorí v nej pôsobili 15 rokov, popierajú prítomnosť Hamasu. No ak aj by táto organizácia kancelárie a vybavenie v budove mala, jej zničenie by to automaticky neospravedlňovalo. IDF by musela vysvetliť, akú konkrétnu a priamu vojenskú výhodu zničením budovy získala, a či táto výhoda bola taká významná, že ospravedlnila aj cielený útok na prácu novinárov.
Debata sa často redukuje na otázku, či bol v budove aj Hamas, no IDF musí dokázať oveľa viac. Navyše by to musela vysvetliť k časovému momentu, keď bola budova zničená, a nie keď IDF vyslala varovanie.
