Autor je výkonným riaditeľom Americkej obchodnej komory na Slovensku
„Všetky šťastné rodiny sú si navzájom podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná svojím spôsobom,“ píše Lev Nikolajevič Tolstoj v úvode svojho veľdiela Anna Kareninová. Rodina nie je štát, ale spoločenská prosperita je postavená na podobných princípoch a neúspechy či zlyhania majú svoje národné špecifiká.
Lekcia z odolnosti a dobrého vládnutia
A tak aj my máme, nielen po prvej, ale predovšetkým po druhej pandemickej vlne, svoju jedinečnú skúsenosť a mali by sme sa začať konečne pýtať, či aj iné druhy podobne vážnych hrozieb nemôžu v budúcnosti vyvolať rovnako chabú a neefektívnu reakciu zo strany štátu.
Ak problémy, ktoré odhalila súčasná pandémia nielen u nás, nie sú špecifické len pre náš systém zdravotníctva, ale sú hlbším symptómom zlého riadenia spoločnosti, tak nepochybne áno.
V rámci lepšej prípravy na budúce krízy, ako aj naštartovanie vita activa v našej spoločnosti, sa ako ideálne javí začať témou, ktorá sa týka každého z nás. Rozsah a kvalita verejných služieb poskytovaných štátom a s nimi súvisiaca pripravovaná daňová reforma.
V zmysle výroku Alexisa de Tocquevilla z roku 1856: „Existuje len zriedka akákoľvek vec verejná, ktorá nevzniká alebo nekončí pri daniach.“
Preto je nevyhnutné poučiť sa z minulosti a od úspešnejších národov a po dosiahnutí spoločenskej zhody urýchlene začať budovať sociálne, administratívne a politické štruktúry, ktoré sú odolnejšie proti súčasným i budúcim hrozbám. Tak, aby sme sa pri ďalšom ohrození vyhli chaosu, ktorý sprevádzal boj s terajšou pandémiou.
