Autor je analytik INESS
Nebyť pandémie, nemocničná sieť by spolu s liekovou politikou patrila k dvom najvýznamnejším témam minulého aj tohto roka.

Nemocnice sú fyzicky najviditeľnejšou časťou zdravotníctva a voliči stav zdravotníctva často posudzujú práve podľa nich. Najmä v štátnych nemocniciach sa generuje dlh kapitálový (odložené investície) aj finančný.
Šesť kôl oddlžovania stálo za posledných 20 rokov viac ako tri miliardy eur. To je veľa aj v optike súčasnosti, keď politici „miliardami zadarmo“ hádžu naľavo-napravo.
Zarezaný pokus o reformu
Počas minulej vlády vznikol plán s podivným názvom – stratifikácia nemocníc. Vo vláde, v ktorej dlhodobo absentovali akékoľvek reformy čohokoľvek, to bol tak trocha zjav.
Reforma pripravená nie politrukmi kdesi v potemnenej vinárni, ale v spolupráci IZP, zahraničných konzultantov, široko diskutovaná a len s veľmi ľahkou kritikou zo strany opozície či tretieho sektora. Tak aj skončila – zarezaná vlastnou stranou spolu s ministerkou.
Od demisie ministerky Kalavskej ubehlo sedemnásť mesiacov a my tu máme odvtedy už tretieho ministra zdravotníctva. S novým voňavým plánom reformy nemocníc (nadstranícke adopcie nápadov v politike nikdy neleteli), ale v princípe takým istým.
Minister Lengvarský vyzerá, že to myslí vážne a na vážnosti mu dodáva plán obnovy. Nebude reforma, nebudú peniaze na míňanie. Takže rozkazy sú dané.