Politická melodráma v strane Za ľudí dosahuje rozmery, keď už si komentátor musí pomáhať čítaním náboženskej literatúry. Povážte, ako sa to valí na Veroniku Remišovú.
Napriek zvládnutiu vládnej krízy sa proti nej zdvihli hlasy z predsedníctva, potom sa pridala aj širšia základňa, potom stranícka mládež a napokon aj sám zakladateľ Andrej Kiska.
Remišová si tak s kolegom Jóbom môže povzdychnúť: „Ja nemám pokoja ani istoty; ni odpočinku, iba súženie...“
Milovníkom žánru môže byť azda sympatické, že Remišová neskladá zbrane a rozhodla sa bojovať, čo najlepšie vidno na snahe zabezpečiť si väčšinu v predsedníctve, ktoré má právomoc kedykoľvek zvolať snem.
Inak totiž nemožno čítať odvolanie generálneho manažéra Romana Krpelana.
