Svoj nesúhlas s názorom – zrejme novinárskym, že SaS a OĽaNO mali ohľadne rozpočtu roztržky, si Sulík môže natrieť na piecku s pizzou.
Hrou so slovíčkami, akože „boli sme vystavení útokom“ (to nie je roztržka?) predseda SaS zachraňuje umelecký dojem tam, kde je už len spúšť a spálenisko. Nemenia zhola nič na skutočnosti, že po schválení zákona roka proti vôli jednej koaličnej strany by výpoveď zo zväzku dal každý normálny predseda.
Tým nie je naznačené, že Sulík tak má urobiť. Argumenty v prospech prežitia bandy štyroch (ako dlho je len možné) sú banálno-trápne, avšak od marca 2020 nestratili ani gram na váhe.
To je jedna vec, a až druhá fakt, že ani najnabrífovanejší politológ nenájde precedens strany, ktorá zostala vo vláde, keď jej predstava o deficite sa líšila od schválenej v ráde jednej miliardy eur.
