SME

Kam až siaha naše (a)sociálne pokrytectvo

V otrasných slumoch prežíva sociálne svedomie a ohavný rasizmus.

Kritický pohľad Michala Havrana. (Zdroj: SME.sk / Hej,ty!)

Autor je teológ a spisovateľ

Cestou z diaľnice pri Spišskej Novej vsi cez Krompachy, Gelnicu a veľkým oblúkom na juhovýchod, príde cestovateľ do Jelšavy. A zatiaľ čo sa malé mestečká čoraz viac snažia napodobňovať veľké mestá s opravenými námestiami, kaviarňami a talianskymi reštauráciami, desiatky rokov v ich najtesnejšej blízkosti živorí stopa inej civilizácie, slovenská národná hanba, potomok nespravodlivosti a nášho nezáujmu.

Rómske osady, ktoré počas najhorších mesiacov neváhala armáda obkľúčiť a opáskovať ako miesto zločinu, s generáciami bosých detí alebo detí v nadmerných topánkach, pretože len také sa im dostali pri preberaní akejkoľvek sociálnej pomoci, špiny, ktorá sa stala súčasťou tejto potulnej a náhodnej architektúry, tvoria v mnohých miestach s pamiatkami UNESCO predmestia a prístupové cesty do srdca stredovekých miest.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V sociálnom a rasovom zatratení

Nájdete ich všade, pozeráte sa počas prejazdu na tváre ich obyvateľov, mimovoľne pri brzdení privriete okno na aute, aby sa vás toluénové pohľady nedotkli na menšiu ako civilizáciou predpísanú vzdialenosť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V otrasných slumoch z hrdzavého vlnitého plechu, v nedomurovaných chatrčiach, medzi celoročnými stohmi smetia neprežívajú iba "vylúčené rómske komunity", ale aj sociálne svedomie a ohavný rasizmus slovenskej spoločnosti.

Napriek blízkosti týchto miest, ktoré nemôžete obísť alebo si ich nevšimnúť, sa stali súčasťou krajiny v páse idúcom cez Spiš na Gemer, ich bezmenní obyvatelia sú dnes zdrojom "autentických zážitkov", pretože tak si predstavujete Jelšavu na ceste do kaštieľa Coburgovcov.

Viete, že na námestí bude sedieť amputovaný Róm so zriedenou pálenkou na dele sovietskych osloboditeľov a nahé deti nepobehujú už iba vo vyznačenej zóne chudoby krajín piateho sveta, medzi svojimi žltačkovými potôčikmi na administratívne neexistujúcich pozemkoch, ale aj v meste, kde sídlilo riaditeľstvo coburgovských lesov presťahované z Viedne, v meste, spojenom s urodzenými, bohatými a peknými rodinami v celej Európe, v meste, kde chceli v minulosti žiť všetci schudobnení sedliaci spoza Rýna, pretože počuli, že po tatárskych a neskôr tureckých nájazdoch bolo civilné obyvateľstvo riedke a ruda bohatá.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C7ZRC na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Mathias Grunewald: Ukrižovanie Krista (1513 – 1518).

Zodpovednosť sa celé stáročia pripisovala Židom.


Medveď hnedý.

Stratené dokumenty hovorili o zastrelení medvedice s hmotnosťou 67,9 kg.


Michal Wiezik
Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


SkryťZatvoriť reklamu