Autor je teológ a spisovateľ
Cestou z diaľnice pri Spišskej Novej vsi cez Krompachy, Gelnicu a veľkým oblúkom na juhovýchod, príde cestovateľ do Jelšavy. A zatiaľ čo sa malé mestečká čoraz viac snažia napodobňovať veľké mestá s opravenými námestiami, kaviarňami a talianskymi reštauráciami, desiatky rokov v ich najtesnejšej blízkosti živorí stopa inej civilizácie, slovenská národná hanba, potomok nespravodlivosti a nášho nezáujmu.
Rómske osady, ktoré počas najhorších mesiacov neváhala armáda obkľúčiť a opáskovať ako miesto zločinu, s generáciami bosých detí alebo detí v nadmerných topánkach, pretože len také sa im dostali pri preberaní akejkoľvek sociálnej pomoci, špiny, ktorá sa stala súčasťou tejto potulnej a náhodnej architektúry, tvoria v mnohých miestach s pamiatkami UNESCO predmestia a prístupové cesty do srdca stredovekých miest.
V sociálnom a rasovom zatratení
Nájdete ich všade, pozeráte sa počas prejazdu na tváre ich obyvateľov, mimovoľne pri brzdení privriete okno na aute, aby sa vás toluénové pohľady nedotkli na menšiu ako civilizáciou predpísanú vzdialenosť.
V otrasných slumoch z hrdzavého vlnitého plechu, v nedomurovaných chatrčiach, medzi celoročnými stohmi smetia neprežívajú iba "vylúčené rómske komunity", ale aj sociálne svedomie a ohavný rasizmus slovenskej spoločnosti.
Napriek blízkosti týchto miest, ktoré nemôžete obísť alebo si ich nevšimnúť, sa stali súčasťou krajiny v páse idúcom cez Spiš na Gemer, ich bezmenní obyvatelia sú dnes zdrojom "autentických zážitkov", pretože tak si predstavujete Jelšavu na ceste do kaštieľa Coburgovcov.
Viete, že na námestí bude sedieť amputovaný Róm so zriedenou pálenkou na dele sovietskych osloboditeľov a nahé deti nepobehujú už iba vo vyznačenej zóne chudoby krajín piateho sveta, medzi svojimi žltačkovými potôčikmi na administratívne neexistujúcich pozemkoch, ale aj v meste, kde sídlilo riaditeľstvo coburgovských lesov presťahované z Viedne, v meste, spojenom s urodzenými, bohatými a peknými rodinami v celej Európe, v meste, kde chceli v minulosti žiť všetci schudobnení sedliaci spoza Rýna, pretože počuli, že po tatárskych a neskôr tureckých nájazdoch bolo civilné obyvateľstvo riedke a ruda bohatá.