Autor je bývalý poslanec NR SR, expredseda strany Spolu-OD
Mimovládna organizácia Globsec pravidelne meria verejnú mienku v strednej a vo východnej Európe. V najnovšej správe jej experti dokázali pri každej krajine vytvoriť jasné posolstvo o tom, čo si ľudia myslia. Len pri Slovensku sa im zavaril počítač a nakoniec radšej napísali, že sme „krajina paradoxov“.
Posúďte sami. V celom regióne máme jeden z najhorších názorov na Ameriku a najlepších na Rusko. Len 17 percent by chcelo Spojené štáty za strategického partnera, ale až 47 percent by si prialo na tomto mieste vidieť Rusko.
Dalo by sa očakávať, že tak Slováci budú chcieť húfne vystupovať z NATO a smerovať do euroázijskej únie. Ale nie – takmer dve tretiny opýtaných si želajú zotrvanie v Severoatlantickej aliancii a ich počet posledné roky rastie. Vskutku paradox.
Sputniku mali dezinformácie pomôcť. Odlákali však ďalších Čítajte Pri pozornejšom čítaní však prieskum Globsec začne dávať oveľa väčší zmysel a predostiera zaujímavý obraz o slovenskej duši. Je to obraz, ktorý by sa nepáčil Ľubošovi Blahovi, ale ani Františkovi Šebejovi.
NATO nie sú len Američania
Každý študent medzinárodných vzťahov vie, že NATO vzniklo ako americký ochranný dáždnik nad západnou Európou. Z tohto pohľadu je obrovský rozdiel medzi podporou členstva v NATO a prianím strategického partnerstva s Amerikou nepochopiteľný.
Je to ako chcieť dáždnik, ale bez držiaka a výstuží. Slováci to však zjavne vnímajú trochu inak. Chápu potrebu kolektívnej bezpečnosti a NATO vnímajú širšie než len ako dvojstrannú zmluvu s Američanmi. A táto idea sa im páči.
