Rok od zbehnutia Petra Pellegriniho z náruče materského Smeru a založenia Hlasu je pekná príležitosť zbilancovať si jeho doterajší výkon. Nuž, a povedzme si, ako je: Hlas sa ktovieako nepredviedol.
Rok po Pellegriniho odchode má jeho Hlas k Smeru bližšie, ako je ochotný priznať Čítajte Takto, expresné dobytie dvadsaťpercentnej preferenčnej kóty je určite veľký úspech, vďaka čomu je dnes pomerne náročné predstaviť si skladanie vlády bez Pellegriniho. (Zvlášť ak v OĽaNO tak usilovne cementujú názor, že víťaz volieb má pomaly ústavné právo na Úrad vlády.)
Ibaže to má niekoľko háčikov. Okrem toho, že čísla Hlasu sa nehýbu, stále sú najmä virtuálne. Nikto sa z nich nenaje a keďže Pellegriniho elektorát nebol ešte ani raz otestovaný vo voľbách, nevieme nič o jeho disciplinovanosti.
Dá sa iste pracovať aj s predpokladom, že Hlas je predsa „Smer 2“, ale svet je zložitejší než internetové mémy.
