Autor je bývalý izraelský minister zahraničia, je podpredsedom Toledského medzinárodného centra pre mier
Náhle prepuknutie vojny v rámci izraelských hraníc aj za nimi šokovalo tento učičíkaný národ. Za dvanásťročnej vlády premiéra Benjamina Netanjahua bol palestínsky problém hlboko pochovaný a zabudnutý. Zdá sa, že nedávne Abrahámovské dohody, ustanovujúce diplomatické styky so štyrmi arabskými štátmi, ešte viac oslabili palestínsku záležitosť. Teraz sa však vynoril s ešte väčšou naliehavosťou.
Proti „judaizácii“ Jeruzalema
Vojny môže vyvolať aj ojedinelý incident, ale ich podstata je vždy hlbšia. V tomto prípade spúšťač, vyhnanie Palestínčanov v prospech izraelských nacionalistov zo štvrte Šejch Džarrá vo východnom Jeruzaleme, zahral na všetky citlivé nervy izraelsko-palestínskeho konfliktu.
Izraelská okupácia východného Jeruzalema, ponižujúce ovládnutie prístupu k mešite al-Aksá, všadeprítomná spomienka na Nakbu z roku 1948 (vysídlenie 700-tisíc Palestínčanov pri založení Izraela) a vnímané krivdy arabskej menšiny v tejto krajine spoločnými silami rozdúchavali nedávny výbuch násilia.
Možno je pravda, že sporná nehnuteľnosť v Šejch Džarrá patrila pred rokom 1948 židovskej rodine. No Palestínci videli tento incident ako súčasť neutíchajúceho izraelského úsilia o „judaizáciu“ Jeruzalema a ako šokujúcu nespravodlivosť, lebo štát Izrael je sčasti vybudovaný na opustených majetkoch palestínskych utečencov.
Zatiaľ čo Židia smú reštituovať majetky, čo vlastnili pred založením Izraela, Palestínčania to nesmú. Tí z nich, ktorým hrozí vyhostenie zo Šejch Džarrá, nemajú nárok na reštitúciu svojich domovov v Džaffe a Haife, ktoré im kedysi patrili.
Na prvý pohľad sa najnovšia eskalácia násilia riadi vzorcom všetkých národnostných vojen. Moslimovia dodržiavajúci ramadán kričali nacionalistické heslá a konfrontovali sa s izraelskými pravicovými skupinami, čo skandovali „Smrť Arabom“.
Izraelčania povýšenecky pochodovali s národnou vlajkou na Deň Jeruzalema, pripomínajúc si dobytie východného Jeruzalema a Chrámovej hory – miesta biblického Druhého chrámu a mešity al-Aksá, dokončenej v roku 705 – z roku 1967.
Prepukli boje v areáli al-Aksá a v jeho okolí, pričom veriaci zvnútra hádzali kamene na izraelskú políciu, ktorá reagovala guľkami obalenými gumou a inými projektilmi, pričom stovky z nich zranila.
Mladí arabskí demonštranti sa však mohli vyhlásiť za víťazov, lebo si vynútili odklad rozsudku izraelského najvyššieho súdu o vyhostení zo Šejch Džarrá. Donútili tiež políciu odkloniť trasu pochodu Dňa Jeruzalema z moslimskej štvrte v Starom meste.
Čo by mal urobiť Západ, aby sa skončilo násilie v Izraeli Čítajte 
