Začiatkom roka 1989 bol Francis Fukuyama známy v podstate iba medzi odborníkmi na Sovietsky zväz. Mal 36 rokov, keď vystúpil na Chicagskej univerzite s prednáškou o vývoji sveta krátko po tom, ako Michail Gorbačov oznámil, že Sovietsky zväz už nebude zasahovať do diania vo svojich satelitoch.
Prednáška zaujala editora málo významného magazínu National Interest. Ponúkol mu, že prednášku vydá ako esej. Stalo sa to v lete a z Fukuyamu sa okamžite stala politologická celebrita, esej preložili do mnohých jazykov vrátane japončiny či islandčiny.
Fukuyama pre SME: Populista Orbán nevyhráva kvôli chudobe, ale identite Čítajte Už len názov Koniec dejín bol provokačný. Môžu sa dejiny niekedy naozaj skončiť?
Fukuyma argumentoval, že dejiny sú súbojom rôznych ideí o riadení spoločnosti. Fašizmus skolaboval po druhej svetovej vojne, komunizmus končil v čase písania jeho eseje a kým vydal knihu Koniec dejín a posledný človek, Sovietsky zväz bol už minulosťou.
Je koniec, vyhrala liberálna demokracia. Už sa nenájde iný systém, ktorý by bol podobne efektívny, argumentoval Fukuyama. V rozhovore pre SME hovorí, že myšlienky víťazstva liberálnej demokracie kombinovanej s kapitalizmom sa doteraz nevzdal.
