Parlamentné vyslovovania nedôvery sú slovenský folklór nezávisle od opozície, ktorá navrhuje, aj nezávisle od ministra, na ktorého sa poľuje. Utorok s Mikulcom však má ingrediencie stať sa najvážnejšou chvíľou vládnej koalície.
Ani nie pre pád ministra vnútra, čo by aj bol dostatočný dôvod na koniec koalície. Palebná sila opozície je však na to krátka aj s dynastiou Pčolinských, ktorá tak prejaví lojalitu k väzobne stíhanému členovi.
Iná káva by bola, keby sa utrhla celá rodina, také niečo však Boris Kollár popiera. Aj keby nepopieral a Mikulca s opozíciou zhodili, v situácii roztrhanej koaličnej zmluvy je OĽaNO schopné prehltnúť poníženie a oplakať ministra, ktorému už ani doma všetci neveria.
Navzdory kompromateriálom z Ficovho klobúka Mikulec neprestáva vyzerať ako slušný človek. Uprostred policajno-spravodajskej vojny mu je však slušnosť platná asi ako Eskimákovi šortky.
