Autorka pôsobí ako analytička v inštitúte Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR)
Sklamanie z inštitúcií Európskej únie, ktoré bublalo na periférii, sa počas pandémie koronavírusu dostalo do popredia. Nový prieskum, ktorý nedávno zverejnil ECFR, zistil, že väčšina Európanov stratila vieru v EÚ a jej schopnosť konať v čase veľkej krízy.
Európania si želajú viac suverenity
V Nemecku, najsilnejšom členskom štáte Únie, je tento obraz vyostrený: zaznamenali desaťpercentný nárast presvedčenia, že kríza covidu-19 ukazuje, že integrácia EÚ zašla priďaleko. Preto rastie tlak na Ursulu von der Leyenovú, Charlesa Michela a ďalších vedúcich predstaviteľov Únie, aby svojim občanom dokázali hodnotu európskeho projektu – a aby stanovili, ako bude EÚ vyzerať po pandémii.
Prinavrátenie dôležitých slobôd, ako je schopnosť slobodne žiť, pracovať a cestovať, ponúkne inštitúciám EÚ a členským štátom okamžitý spôsob reštartovania dôvery v európsky projekt. Budovanie globálnej úlohy EÚ, po kríze nového koronavírusu, ponúkne ďalšie.
Európania sa dnes cítia vo svete osamotení a obávajú sa, že ich vytlačia a prekonajú iné medzinárodné mocnosti. V takomto ovzduší sa nemožno čudovať, že občania podporujú myšlienku európskej zvrchovanosti.
Aj keď od nástupu Joea Bidena do Bieleho domu nastalo určité zlepšenie vnímania USA, v celej Európe prevláda názor, že americký politický systém je stále „zničený“ z búrlivého prezidentovania Donalda Trumpa.
