Zvyčajne platí, že návrhy opozície na vyjadrenie nedôvery členovi vlády sú len povinnou jazdou a divadlom.
Nie iba preto, že ešte žiaden minister nebol odvolaný cez parlament, ale také návrhy väčšinou nepôsobia na koalíciu rozkladne, ale skôr naopak. Pri Márii Kolíkovej a asi aj pri Romanovi Mikulcovi to však vyzerá na iný príbeh.
Sústredíme sa na politickú rovinu. A tam treba Robertovi Ficovi uznať, že pracuje ako za starých čias. Rok sa vyhrážal odvolávaniami, ale nenazbieral 30 podpisov, už to vyzeralo aj smiešne, ale keď zbadal spory v koalícii, dal si záležať.
Samozrejme, túto šancu by nemohol využiť, keby mu ju koalícia neposkytla. Teraz nejde o to, či Mikulec slabý minister je, ale o to, ako tom navonok komunikuje koalícia. Nie je nutné, aby sa navzájom vždy len potľapkávali, kritika je dovolená, ale nesmie znieť ako vyjadrenie nedôvery.
A presne to robia.