SME
Streda, 6. júl, 2022 | Meniny má Patrik, Patrícia

Nie auto, radšej bicykel. Čaká nás zmena myslenia o doprave (píše Jakub Filo)

Ak chceme meniť systém, stačí sa pozrieť, ako chodíme do práce.

(Zdroj: Achív SME - Gabriel Kuchta)

Pred troma rokmi som si kúpil nové auto. Keďže dovtedy som jazdil na rodinnom aute po rodičoch, dalo by sa povedať, že to je moje skutočne prvé auto. Bolo to v čase, keď som síce pozorne vnímal pribúdajúce informácie o klimatickej zmene, ale nerozmýšľal som, ako k nej prispievam vlastným spôsobom života.

Osobný automobil sa stal v priebehu 20. storočia symbolom rozvoja. Po masovom rozšírení vlakovej dopravy, ktorú stále limituje koľajová infraštruktúra, ešte viac človeku skrátil vzdialenosti. So zvyšujúcou sa životnou úrovňou v západnom svete sa stal aj symbolom triedy a bohatstva. Obyvateľa Slovenska a ďalších krajín východnej Európy po páde socializmu sa k tomu trendu pridali. Napríklad v Bratislave pripadá na dvoch obyvateľov jedno auto a patrí tak medzi mestá s najväčší stupňom automobilizácie v Európe.

SkryťVypnúť reklamu

Práve auto je tou najhmatateľnejšej vecou, ktorá nás ako jednotlivcov prepája s globálnym otepľovaním. Na čerpacích staniciach po litroch čapujeme do nádrží tekutý oxid uhličitý v podobe benzínu či nafty a keď uvažujeme o spotrebe našich áut, vnímame najmä cenu litra benzínu než nejaké environmentálne dopady.

Pritom práve automobilová doprava je celosvetovo zodpovedná za takmer 12 percent emisií skleníkových plynov. Na Slovensku je to ešte viac, takmer 18,2 percenta, v Európe podľa dát Európskeho parlamentu takmer 30 percent. Osobné autá z toho tvoria viac ako polovicu.

Nejde však len o emisie. Doprava je jedným z hlavných zdrojov znečistenia ovzdušia, ktoré len na Slovensku má na svedomí 5400 predčasných úmrtí ročne. Je zdrojom nadmerného hluku, najmä v mestách.

SkryťVypnúť reklamu

Dnes už viem, že auto, ktoré som si pred časom kúpil, je s najväčšou pravdepodobnosťou posledné so spaľovacím motorom, aké budem mať. Či chceme alebo nie, odstavenie áut so spaľovacími motormi a celkovo transformácia osobnej mobility bude prvým naozaj širokým systémovým riešením, ktoré vo veľkej miere pocíti verejnosť. Európska únia napríklad pripravuje novú emisnú normu Euro 7, ktorá dramatický zvýši tlak na zníženie emisií zo spaľovacích motorov. Nezostane len pri nich.

Spôsob, akým sa prepravujeme my, bude jednou z najzásadnejších zmien, ktorá nás v osobnej aj systémovej rovine čaká.

Bicykel ako alternatíva

Ak teda rozmýšľate nad tým, ako znížiť svoju osobnú uhlíkovú stopu, práve vzdanie sa auta je tým najefektívnejším krokom. Podľa výskumu Setha Wynesa a Kimberly A Nicholasovej z Centra štúdií trvalo udržateľného rozvoja na univerzite vo švédskom Lunde dokáže jeden človek takýmto spôsobom ušetriť 2,5 tony emisií ročne, čo je približne tretina ročnej uhlíkovej stopy priemerného Slováka.

SkryťVypnúť reklamu

Keď človek prestane používať auto na dennú dopravu v meste a obmedzí sa iba na medzimestské cesty za výletmi alebo rodinou, zrazu prestane vlastníctvo auta dávať aj ekonomický zmysel. V prípade nového alebo aj zánovného auta na leasing alebo v hotovosti, sa platenie povinného zmluvného poistenia, havarijnej poistky, pravidelnej technickej a emisnej kontroly, diaľničnej známky a opráv, dá nahradiť dostupnými požičovňami, ktoré do svojej flotily stále pravidelnejšie zaraďujú aj ekologickejšie elektromobily.

Obyčajným presedlaním napríklad na bicykel dokáže nielenže prispieť ochrane planéty, ale pomôže aj svojmu zdraviu. Aj pravidelné bicyklovanie do práce môže znížiť riziko úmrtia na srdcové ochorenie o 52 percent. S bicyklovaním sa tiež spája nižšia úmrtnosť na rakovinu. Rovnako chôdza, ktorá patrí k najprirodzenejším spôsobom ľudského pohybu, má nedozerné zdravotné benefity.

SkryťVypnúť reklamu

Práve zmena mestskej alebo lokálnej mobility je jedným z najvypuklejších príkladov, ako sa môžu osobné a individuálne zmeny ľahko premeniť na tlaku na zmenu systému. Napríklad mestá alebo štát nemôžu dlhodobo akceptovať nárast cyklistov a neposkytnúť im napríklad dostatočnú infraštruktúru.

Človek, ktorý začne namiesto auta využívať bicykel, je navyše náchylnejší podporovať riešenie, politiky a politikov, ktorí zvýhodňujú iné typy dopravy na úkor áut. Funguje to aj opačne. Pridanie cyklistických cestičiek môže zvýšiť pohyb cyklistov v celom meste, nie iba na nových cyklocestách. Navyše pridanie cyklociest zase zvyšuje chuť ľudí bicyklovať.

Ako chodci máme záujem na kvalitných a osvetlených chodníkoch a priechodoch. Ak sme pravidelným používateľom mestskej hromadnej dopravy, zvyšujeme nároky na kvalitu vozidiel a dopravnú dostupnosť.

SkryťVypnúť reklamu

Je ale obyčajný bicykel alebo chôdza absolútnym riešením? Určite nie. V súčasnej dynamickej spoločnosti je nereálne, aby okamžite začali namiesto auto bicyklovať všetci vodiči v meste. Niektorým to neumožňuje zdravotný stav, iným povaha ich práce, v mnohých prípadoch je to otázka politiky bývania. Preto sa musíme na problém prepravy pozerať komplexne.

A čo ak to auto skutočne potrebujem?

V posledných mesiacoch sa dá na uliciach všimnúť oveľa viac osobných automobilov so zelenou poznávacou značkou. Vodiči ich môžu získať iba na vyžiadanie a len v prípade, ak majú vozidlá s hybridnými spaľovaco-elektrickými motormi alebo rovno elektromobily. Hoci sa minulý rok ich predaj na Slovensku zvýšil o viac ako 40 percent, stále ich na slovenských cestách počítame v tisícoch v porovnaní s 3,3 miliónmi vozidiel so spaľovacími motormi.

SkryťVypnúť reklamu

Práve autá s hybridnými pohonmi alebo elektrovozidlá sú ďalšou z možností, ako osobne prispieť k zníženiu uhlíkovej stopy. Nahradenie spaľovacieho auta takouto alternatívou znamená úsporu približne jednej tony oxidu uhličitého na osobu ročne.

O elektromobiloch sa hovorí ako o budúcnosti a ekologickejšie forme osobného cestovania, hoci aj o tejto téme sa dlho viedli spory najmä s argumentom energetickej náročnosti výroby elektrických vozidiel. Štúdia z roku 2020 definitívne odpovedala, že ak zoberieme do úvahy celý životný cyklus elektromobilu vrátane výroby batérie aj ťažby lítia, najazdenia 150-tisíc kilometrov aj následnej recyklácie batérie, elektromobily zanechávajú za sebou nižšiu uhlíkovú stopu ako súčasné autá so spaľovacím motorom. Nevyhnutný je však predpoklad, že elektrická energia, ktorá auto nabíja, pochádza z ekologicky čistých zdrojov.

SkryťVypnúť reklamu

Nie je to však také jednoduché. Základným problémom elektrických áut dnes je, a zrejme aj v najbližšej budúcnosti bude, batéria. Nielenže dnes cenovo prijateľné modely, čo znamená stále násobne drahšie vozidlá než ich benzínové verzie, nedosahujú na jedno nabitie dostatočný dojazd. Z hľadiska planéty sú tiež problémom zásoby, ťažba a environmentálna náročnosť získavania lítia potrebného pre batérie. To odpoveď na otázku, či dokážu elektrické autá jedna k jednej nahradiť tie spaľovacie, navyše vo svete s dynamicky sa rozvíjajúcou Indiou a Čínou, posúva výrazne do negatívneho spektra.

V súčasnosti však bez zásadného rozvoja elektromobility nie sme schopní dostatočne zredukovať skleníkové emisie. Preto sa aj elektrovozidlá musia stať súčasťou systémovej zmeny - mestá alebo štát by mali podporovať rozvoj siete nabíjacích staníc alebo cenovo či daňovo zvýhodňovať elektromobily oproti autám so spaľovacím motorom. Oveľa väčšiu vôľu to budú mať robiť, ak budú od verejnosti cítiť jasnú požiadavku po takýchto riešenia.

SkryťVypnúť reklamu

Mobilita budúcnosti? Integrovaná, zdieľaná a masová

Keďže cieľom je zníženie energetickej náročnosti nášho spôsobu života, v prípade mobility to znamená najmä prepravu väčšieho počtu osôb, či tovarov, s nižšou energetickou spotrebou a ideálne prostredníctvom ekologických alternatív.

Keď sledujem z trolejbusu alebo zo sedla bicykla bratislavské raňajšie zápchy, len málo z áut čakajúcich v ranných kolónach je obsadených viac ako jedným pasažierom, vodičom. Potvrdzujú to aj dáta, v jednom aute cestuje v Európe priemerne 1,7 pasažiera. Už len obsadenie voľných sedadiel a tým zníženie počtu áut by zásadne znížilo emisie skleníkových plynov z osobnej automobilovej dopravy.

Zahraničné aj domáce analýzy a výskumy budúcnosti dopravy - napríklad dokument Dostupné mesto o budúcej mobilite v Bratislave, - sa zhodujú, že ak si odmyslíme pešiu alebo cyklistickú dopravu, riešenie je najmä v kvalitnej hromadnej doprave a zdieľaných systémoch. Prvé pokusy so zdieľanými bicyklami, elektrocyklami, alebo aj autami vidíme na Slovensku vo väčších mestách. Zdieľanie sa však bude musieť stať normou.

SkryťVypnúť reklamu

Môj brat, projektový manažér pre jedného z medzinárodných developerov v Bratislave, mi hovoril, ako v jednom z projektov chceli vytvoriť v podzemnej garáži dve parkovacie miesta so zdieľanými elektromobilmi, ktoré by mohli využívať všetci obyvatelia bytovky. Ľudia sa však vzbúrili s tým, že takéto elektromobily budú zaberať parkovacie miesto pre ich autá.

Ak pripustíme, že sme ochotní pre záchranu klímy vzdať sa (takého častého) používania auta, je našim právom takúto komplexnú zmenu dopravného systému žiadať. Kľúčom je aj kvalitná, moderná, dostupná hromadná doprava v podobe vlakov, autobusov, ideálne elektrických, v meste električiek či trolejbusov. Ideálne vzájomne integrovaná a prepojená až na úroveň jednotlivých obcí. Pokojne financovanú štátom na úkor výstavby novej dopravnej infraštruktúry pre osobnú automobilovú dopravu.

SkryťVypnúť reklamu

A je povinnosťou politikov a verejných funkcionárov hlas verejnosti vypočuť.

Návrat do korábov?

Keď sa Greta Thunberg rozhodla v roku 2019 preplaviť na klimatický summit OSN z Európy do New Yorku cez Atlantický oceán pomocou malej plachetnice, mnohých svojich odporcov utvrdila v presvedčení, že je šialená. Keď však s úsmevom na tvári vplávala po dvoch týždňoch do New Yorku, vítali ju stovky ľudí. Podarilo sa jej splniť cieľ, upozorniť na skutočnosť, že nadužívaná letecká doprava tiež výrazne prispieva k zhoršeniu stavu klímy. Až dokumentárny film Greta (2021) ukázal, aká je strastiplná plavba cez Atlantik.

Letecká doprava sa definitívne stala súčasťou nášho života. Možnosť kúpiť si lacnú letenku často na úrovni jednej medzimestskej jazdy vlakom, zbaliť sa do plecniaka a stráviť víkend na druhom konci kontinentu, symbolizuje mladý dynamický životný štýl, chuť baviť sa, spoznávať, objavovať.

SkryťVypnúť reklamu

Ak však začneme uvažovať o osobných klimatických vplyvoch, nemusí sa nám zdať Grétin postoj až taký extrémny. Aj keď letecká doprava celosvetovo produkuje “iba” 1,7 percenta emisií oxidu uhličitého, v osobnom uhlíkovom koláči obyvateľov vyspelého sveta sa radí medzi najvyššie položky. Ak sa dokážete vzdať jedného letu cez Atlantik alebo krížom cez Európu, dokážete ročne ušetriť porovnateľný počet emisií, ako keď prestanete denne používať auto. A to hovoríme iba o jednom lete.

Navyše v porovnaní s automobilmi môže byť relatívne nízka hodnota vypúšťaných emisií oxidu uhličitého leteckej dopravy zavádzajúca. Pri leteckej preprave vznikajú rovnako oxidy dusíka a vodné pary, ktoré sú ešte silnejšie skleníkové plyny ako oxid uhličitý.

Už dnes sa hľadajú alternatívy ku komerčnej leteckej doprave. Veľké spoločnosti pracujú na konceptoch vodíkových lietadiel. Samotná Európska únia, ktorá je medzinárodným lídrom v boji proti klimatickej zmene a v uplynulých rokoch aktualizuje sektorové stratégie na boj proti klimatickej zmene, v dokumente o budúcej mobilite počíta s komerčným využitím uhlíkovo neutrálnych lietadiel do roku 2035. Koncept solárnych vzducholodí som použil vo svojej klimatickej fikcii z roku 2076 Posledné storočie, ale už dnes britská firma Hybrid Air Vehicles testuje prototyp vzducholode pre 100 pasažierov, ktorá by mohla nahradiť niektoré lietadlá.

SkryťVypnúť reklamu

Technoptomizmus v riešenie klimatickej zmeny a krízy je však zradným uvažovaním, pretože nám umožňuje spoliehať sa na technológie, ktoré nikdy nemusia skutočne prísť alebo ich uvedenie do praxe nastane príliš neskoro.

Čaká nás teda budúcnosť bez lietania? Zrejme nie, ale naše návyky a životný štýl sa musia zmeniť. Napríklad vo Francúzsku a Nemecku sa od roku 2020 vedie intenzívna debata o zákaze krátkych letov pod 2,5 hodiny, pre ktoré dnes existuje vlaková alternatíva. Tu niekde tkvie možné riešenie, ktoré je vyjadrené aj v koncepte masovej a zdieľanej dopravy v budúcnosti. Veľkú časť letov v rámci jedného kontinentu musí nahradiť rýchla a cenovo dostupná vlaková doprava, ktorá bola v posledných desaťročiach najmä v Európe a Spojených štátoch v útlme. Už teraz sa však rozbiehajú plány na posilnenie medzinárodnej železničnej dopravy a opäť sa vracajú nočné vlaky, spájajúce hlavné centrá. A rozvoj modernej, ekologickej, medzinárodnej železničnej dopravy je tou systémovou zmenou, ktorú potrebujeme.

SkryťVypnúť reklamu

Čaká nás spomalenie

Svet, ktorému dominuje auto a časté víkendové letecké výlety nie je udržateľný. Ak chceme mať možnosť zachrániť planétu pre budúce generácie, čaká nás spomalenie. Svoje cesty budeme musieť viac plánovať, rozmýšľať nad prestupmi alebo na kratšie vzdialenosti jednoducho ísť bicyklom či pešo.

Nemá to byť obeta, ale zmena uvažovania nad dopravou a jej následkami. Možno niekde v budúcnosti sa nám v nejasných kontúrach črtá futuristický svet plný vlakových spojení a autonómnych vozidiel.

Už krátko po prvom individuálnom kroku a prvých systémových zmenách však môžeme vnímať benefity. Lepšie a zdravšie životné prostredie, viac pohybu, menej hluku, menej nadmerných úmrtí, bezpečnejšie ulice a mestá. Pretože cieľom zmien má byť v lepšia budúcnosť.

SkryťVypnúť reklamu

Ťažko som si tieto pozitíva zhmotňoval v hlave, keď som bicykloval domov z práce v decembri počas jeden z jesenných pľuští alebo počas januárových mrazov. Prvé a zrejme aj posledné auto stále mám, no väčšinu času stojí pred domom.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slovákovi sa podaril zázračný vynález. Môže zmeniť predpovede počasia
  2. Prázdniny znamenajú oddych, ale aj riziká. Ako sa im vyhnúť?
  3. Akú trasu si vybrať do Chorvátska a koľko vás bude stáť
  4. Kam na samozbery marhúľ, broskýň, levandule alebo malín
  5. Vypnite si reklamu na SME.sk a odomknite všetky články
  6. Foodblogerka Nikoleta Kováčová: Prečo nechcem deti
  7. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí!
  8. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  1. Akú trasu si vybrať do Chorvátska a koľko vás bude stáť
  2. Prázdniny znamenajú oddych, ale aj riziká. Ako sa im vyhnúť?
  3. Kam na samozbery marhúľ, broskýň, levandule alebo malín
  4. OverenaSpolocnost.sk - novinka v oblasti účtovných auditov
  5. Nadšenie zo skúsenosti prenášajú v dm na zákazníka
  6. Vypnite si reklamu na SME.sk a odomknite všetky články
  7. Foodblogerka Nikoleta Kováčová: Prečo nechcem deti
  8. Kamery do auta: Čo dokážu a akú by ste si mali vybrať?
  1. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí! 16 379
  2. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu 12 438
  3. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 12 417
  4. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 9 182
  5. Kam na samozbery marhúľ, broskýň, levandule alebo malín 7 815
  6. Foodblogerka Nikoleta Kováčová: Prečo nechcem deti 6 977
  7. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami 5 586
  8. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov 4 952
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto

Za pokuty mali zaplatiť milión eur, poslanci im ich chcú odpustiť.


3. júl

Obchodníci môžu chcieť zneužiť zmenu meny.


1. júl
Juraj Slafkovský počas MS v hokeji.

Slafkovský sa od olympiády vyšvihol na najvážnejšieho konkurenta Shanea Wrighta v boji o post jednotky draftu.


Šimon Čop 12 h
Ranný brífing SME

Prečítajte si najdôležitejšie správy.


3 h

Neprehliadnite tiež

Karikatúra denníka SME (Sliacky).


10 h
Elena Eleková

Začiatok júla na východe Západu má ukrajinské farby.


10 h
Soňa Jánošová

Kňaz František ukážkovo zneužil svoje postavenie.


10 h
Nataša Holinová

Pre pokoj v dome nestačia nové pravidlá, niekto musí odísť.


11 h

Blogy SME

  1. Martin Greguš: Team-building za cca 5 899 eur - je to možné? Pozrime sa na počet zamestnancov, ktorý sa opäť raz vymkol z podkontroly - Metropolitný inštitút
  2. Peter Paulík: Svetový úspech slovenského mosta
  3. Elena Antalová: Ohovárať iných "fasa", divák "ďakuje" za bulvár naživo.
  4. Věra Tepličková: Osvetové aktivity alebo Malá inšpirácia zo zahraničia
  5. Jana Melišová: KRÁTKO O RODIČOVSTVE…
  6. Soňa Bulbeck: O nevidteľnej ministerke a viditeľnej kultúre...
  7. Silvia Valkovič: Leto
  8. Ivan R. V. Rumánek: Nerealizovaná "moravčina" (Jazyk je všetko 25)
  1. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodského.(Oprava mena). 23 769
  2. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 13 466
  3. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 10 260
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 8 015
  5. Post Bellum SK: Návrat mohol byť ťažší ako útek 4 882
  6. Marián Kozák: Stretnutie s mojimi spolužiakmi z vysokej školy v Nitre po 16 rokoch 3 614
  7. Martin Greguš: Práca za 216 eur s DPH/hod? Pozrite si závery z kontrol v mestských podnikoch. Metropolitný inštitút - za dva roky na bežné výdavky o milión EUR viac 3 259
  8. Martin Greguš: Ministerka Remišová s notebookom s nalepeným heslom na obrazovke...Je toto normálne? 2 991
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  7. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťZatvoriť reklamu