Autor je analytik, publicista a expert na európsku politiku
„Ako máme v tomto novovznikajúcom svete brániť naše ideály, naše hodnoty, naše princípy, naše záujmy? Ako sa dostať z mŕtveho bodu, v ktorom často uviazneme pre naše rozhodovacie procesy? Ako obísť bruselské veto? Inými slovami: Ako vytvoriť nevyhnutný priestor pre reformu založenú na myšlienkach a potrebách občanov?“
Týmito slovami sa známy belgický eurofederalista Guy Verhofstadt pokúsil vysvetliť zmysel Konferencie o budúcnosti Európskej únie na jej prvom plenárnom zasadnutí z uplynulej soboty.
Novovznikajúci svet, proti ktorému sa podľa Verhofstadta máme vymedziť ako Európania, je sústredený okolo geopolitických gigantov, ako sú Rusko, Čína, India a Spojené štáty americké. Ak má v tomto svete Európa uspieť, musí vedieť prijímať záväzné rozhodnutia aj vtedy, keď nemajú podporu vlád všetkých členských štátov.
Je to v záujme jej občanov a preto je logické, že volanie po čo najširšom uplatňovaní väčšinového hlasovania v Rade EÚ by malo byť jedným z hlavných výstupov občianskej konzultácie nazvanej Konferencia o budúcnosti.
Máme diskutovať, akú EÚ si prajeme. Prečo vlastne? Čítajte Chcete zmeniť zmluvy? Aj on
V ten istý deň, no nie v Štrasburgu, ale v Budapešti, hovoril o vízii Európy aj maďarský premiér Viktor Orbán. Bola to však vízia iná, postavená na premise, že neexistuje európsky ľud, len národy.
