Autor pôsobil ako veľvyslanec Stálej delegácie Slovenska pri NATO v Bruseli, je poslancom Národnej rady za Progresívne Slovensko
Rozumiem pokušeniu rozpustiť SIS a začať odznova, ako nedávno navrhla Veronika Remišová.
Verejnosť si so spravodajskou službou spája predovšetkým únos prezidentovho syna Michala Kováča ml. či zatknutie riaditeľa Vladimíra Pčolinského a ani nedávna vlastná tajná správa o vyšetrovaniach korupcie jej reputáciu nezlepšila.
Napriek tomu má rozpustenie podstatne viac nevýhod ako výhod. Sú tiež iné, menej deštruktívne spôsoby, ako možno službu reformovať.
Ublížime sebe aj spojencom
Prvým argumentom proti rozpusteniu je nedostatok kvalifikovaných ľudí. Spravodajskí dôstojníci – profesionáli, ktorí rozumejú nielen metódam zbierania a vyhodnocovania informácií, ale aj etickým úskaliam povolania a zodpovednosti voči krajine, nerastú na stromoch.
SIS ich má, aj keď, pochopiteľne, viac pozornosti priťahujú v službe tí, ktorí povolaniu spravodajského dôstojníka robia hanbu. Mimochodom, tí sú často z radov nie profesionálov, ale politicky nominovaného manažmentu.
