Autor je sociológ, pôsobí na Kodanskej univerzite
Opäť u nás ožila téma krízy ľavice – najmä vďaka publikácii Budúcnosť ľavice bez liberalizmu autorov Druláka, Kellera, Stropnického, Švihlíkovej, ktorí nadväzujú na debatu nad knihou Tajnosti ľavice od Jeana-Clauda Michéu. Na Slovensku tento typ ľavicového obratu reprezentujú napríklad Eduard Chmelár či Ľuboš Blaha.
Premisa je známa: ľavica v západnej Európe v 70. rokoch pochopila, že kapitál neporazí, ustúpila od podpory pracujúcich a preorientovala sa na politiku identity a obranu menšín (etnických i sexuálnych). Inak povedané, prijala liberalizmus.
Tým sa však odcudzila svojim pôvodným voličom a stala sa doménou vzdelanej strednej a vyššej triedy. Pracujúcich prenechala pravici.
Je v tom čosi pravdy – teda až na to, že konzervatívnej ľavici ušlo, že v našich podmienkach tento obrat nikdy nemal robustnú politickú tvár: Smer po fáze tretej cesty vždy demonštratívne odkazoval k roku 1968 a istotám 80. rokov. Dnes razí konšpiračný nacionalizmus.
Hlas okolo liberálnej politiky ani nešiel.
