Autor bol ministrom financií, pôsobí ako prezident ekonomického think-tanku MESA 10
V bufete na bratislavskej hrádzi ma oslovil mladý muž, či sa ma môže niečo opýtať. Po obligátnej otázke, či sa vrátim do politiky, a mojej obligátnej negatívnej odpovedi, nasledovala druhá otázka – či vidím niečo pozitívne na Robertovi Ficovi a tom, čo pre krajinu urobil.
Odpovedal som, že nič pozitívne nevidím, čo ho zjavne neuspokojilo, takže nástojil, či naozaj nič a či predsa len niečo pozitívne na jeho politike nebolo. Tak som sa opýtal ja jeho, čo si o tejto otázke myslí.
Najskôr bol trochu zarazený, odpovedal len, že viac vecí bolo pozitívnych. Keď som trval na tom, nech povie jednu jedinú konkrétu pozitívnu, odpovedal, že bola stabilita.
Korona nie je výhovorka
Reagoval som, že v jeho logike by sme mohli za rovnako pozitívnu považovať politiku Mečiara, prípadne Orbána alebo Putina, ale bolo mi jasné, že tak ako on dnes uvažuje mnoho ľudí a že toto je asi jeden z dôvodov vysokej popularity Pellegriniho a stúpajúcej popularity Fica.
Za Fica bola podľa nich stabilita (a predvídateľnosť), za Matoviča je chaos (neistota a nepredvídateľnosť). Pellegrini zo „stability“ ficovských rokov a vlád profituje politicky viac ako samotný Fico, lebo ten nesie politickú zodpovednosť aj za všetko negatívne, čo nemôžu ani mnohí bývalí voliči Smeru nevidieť.
Preto dnes Pellegrini loví najmä medzi bývalými voličmi Smeru a Fico si okrem smeráckeho voličského tvrdého jadra rozširuje portfólio o voličov Kotlebu, antivaxerov a prívržencov konšpiračných teórií.
A Matovič stráca popularitu a podporu doteraz na Slovensku nevídaným tempom.
“Nevyhnutná „reformná“ miera neistoty sa najmä vinou Matovičovho pomstychtivého a egocentrického politického mikromismanažmentu výrazne zväčšila.
„
Samotný Igor Matovič by asi argumentoval, že za všetko môže pandémia, ktorá je hlavným zdrojom neistoty, nestability a nepredvídateľnosti. Avšak tento argument popierajú príklady lídrov, ktorí svojou kompetentnou a dobre odkomunikovanou politikou dokázali práve v čase pandémie svoje líderstvo (a niektorí aj svoju popularitu), naopak, posilniť.
Za všetkých spomeňme kancelára Sebastiana Kurza u našich rakúskych susedov. V súčasnosti by ho za šéfa vlády volilo 27 percent Rakúšanov, kým na druhom mieste je šéfka SPÖ Pamela Rendi-Wagnerová s menej ako polovičnou podporou (13 percent).
