Autorka je sociologička, spolupracuje s nadáciou Socia
Keby sme plavovlasú Dorotku Třešňákovú videli pokojne spať, pôsobila by ako bežné dievča. V ranom detstve sa zdalo, že na nej nie je nič nezvyčajné. Lenže je.
Dorotka má autizmus spojený s ťažkým mentálnym postihnutím. Keď je šťastná, vie sa smiať a užíva si dotýkanie sa machu a listov v lese.
Keď sa však necíti dobre, má sebadeštruktívne sklony a je schopná si biť hlavu o múr. Mala len šesť rokov, keď jej rodičia prvýkrát volali uprostred noci sanitku a dcéru dali hospitalizovať na psychiatrii, lebo si s ňou nevedeli rady.
Dorotin otec Petr Třešňák je novinár českého týždenníka Respekt. Spolu s manželkou Petrou napísali o živote s Dorotkou knihu Zvuky probouzení, v ktorej sa podelili o svoj život s dcérou s poruchou autistického spektra. Toto spektrum je veľmi široké a prejavy sú rôznorodé. Preto nie je možné opísať jeden modelový prípad človeka s autizmom.
Autistický génius: Autistov príliš často posadia ku kalkulačkám alebo k počítačom Čítajte Zúria a dobre počítajú?
„Koľko autistov, toľko autizmov,“ vraví doktorka Daniela Ostatníková z Akademického centra vývoja autizmu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v knihe Nezlomní – 18 otvorených rozhovorov o autizme.
Autizmus sa považuje za neurobiologicky podmienenú vývinovú poruchu, ktorá vzniká ešte pred narodením. Okolnosti vzniku sú stále predmetom skúmania. Medzi rizikové faktory sa radí vysoký vek rodičov (nielen matky, ale aj otca).
Súčasné výskumy sa tiež zameriavajú na vplyv stravy, keďže vedci u autistov odhalili odlišné zastúpenie črevných baktérií než u zdravých detí.
Spoločnými znakmi porúch autistického spektra sú ťažkosti v sociálnych interakciách a komunikácii, úzko vymedzené záujmy a lipnutie na opakujúcich sa činnostiach.
