Autor je environmentalista a profesor na Ústave manažmentu STU
V poslednom čase sa ma novinári zvyknú pýtať, prečo podporujem reformu národných parkov, ktorú predpokladá aktuálny poslanecký návrh, ako aj petícia Osloboďme národné parky! Tu je neúplný prehľad mojich argumentov:
1. To, že sa naše národné parky (NP) vyvíjajú absolútne neudržateľne, je zrejmé na prvý pohľad. Menia sa na rúbaniská, parkoviská, staveniská, športoviská, lukratívne poľovné revíry, lunaparky a celkovo príťažlivé miesta pre korupciu a rôzne iné druhy nelegálnej činnosti. Už z tohto samotného poznania vyplýva nevyhnutnosť zásadnej zmeny či reformy.
2. Príslušnosť správy NP pod rezort ochrany predstavuje medzinárodný štandard.
3. Aj u nás ochrana prírody (a teda aj ich najvyššej územnej kategórie: NP) patrí kompetenčne pod rezort životného prostredia. Ale de facto to tak nie je a o NP v konečnom dôsledku rozhoduje množstvo iných subjektov, len nie štátna ochrana prírody. Dalo by sa povedať, že preto u nás pretrváva protiprávny a protiústavný stav.
4. Správy NP u nás majú nulové rozhodovacie právomoci (ich názor je len poradný, a teda nezáväzný), čo je zrejme svetový unikát.
5. Správy NP u nás nemajú ani len právnu subjektivitu, nieto ešte tzv. okrúhlu pečiatku rozhodovacieho orgánu, ako napríklad v Česku.