Autor je odborársky funkcionár a zakladateľ OZ Pracujúca chudoba
Pred pár dňami oznámila jedna zo slovenských automobiliek veľkú investíciu. Takáto správa sa dá vnímať pozitívne, ak by za tým nebolo niekoľko ale.
Ceny u nás nie sú ako v Srbsku
Predstaviteľ automobilky pri predstavovaní investície povedal, že vrásky na čele im robia vysoké mzdové náklady a ceny elektriny. Problematika cien elektriny je stará záležitosť, nedá sa s tým polemizovať a riešenie pravdepodobne nebude také jednoduché, ako ho prezentoval minister financií.
Problémom v tomto prípade však je sťažnosť na vysoké mzdy v automobilke, ktoré vraj sťažujú konkurencieschopnosť v rámci korporácie.
Automobilka argumentuje tým, že musia konkurovať iným továrňam koncernu, napríklad v Poľsku, Srbsku, Turecku aj v Španielsku. To, že ide o manipuláciu, v ktorej korporácia prenáša svoju schopnosť konkurovať iným výrobcom áut na svojich zamestnancov na ekonomickej periférii, je síce smutné, ale signifikantné.
Taktiež treba, ak sa bavíme o mzdových nákladoch, spomenúť aj náklady na život. Na Slovensku sme v roku 2020 dosiahli 88 percent priemeru cenovej hladiny v EÚ, takže požadovať od slovenských zamestnancov, aby výškou svojich miezd konkurovali zamestnancom v Srbsku, Turecku a Poľsku, je scestné a nemorálne.