Keď sa začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia šírila Spojenými štátmi detská obrna, nakazilo sa vyše 57-tisíc detí.
Vzápätí vstúpil na scénu lekár a virológ Jonas Edward Salk so svojou vakcínou. Človek, ktorý si tento objav nenechal ani patentovať, nešlo mu o zisk, aj keď by to nebolo nič odsúdeniahodné. Nastalo rozsiahle očkovanie a vakcínu dostalo vyše dvoch miliónov detí. Bola to dovtedy neznáma vakcína a rodičia týchto detí akiste tiež museli spracovať rôzne obavy.
Skúšobná vakcinácia bola úspešná a v nadchádzajúcich rokoch sa začalo s očkovaním proti obrne plošne. V polovici päťdesiatych rokov poklesla chorobnosť na obrnu o deväťdesiat percent.
Pri prijímaní vakcíny sa nechal odfotiť Elvis Presley, ale viac možno zavážilo, že zaočkovať svoje deti nechala aj britská kráľovná Alžbeta II. Dnes si už symptómy tejto choroby pomaly ani nevieme vybaviť, no smrť pacientov, ktorým vzala život, musela byť desivá: ochrnutie svalov a udusenie.
V Československu sa vakcinovalo povinne od roku 1958 a o dva roky už na národnej úrovni nebol zaznamenaný jediný prípad. Socializmus prikazoval a nediskutoval, čo nebolo správne, ale v podobnej situácii povinnosť ochránila množstvo životov.
Verím vede
Prečo to píšem? Nemôžem a ani nechcem polemizovať o tom, či sú vakcíny proti koronavírusu bezpečné a účinné. Nie som vedec, ale vydavateľ, a ak by som aj strávil niekoľko večerov na internetových fórach, kde o tom zápalisto diskutujú laici, odborníka by to zo mňa nespravilo.
