V segmente jazykovej kultúry sme za uplynulé storočie zvládli pekný kus práce. Bez irónie. Na ilustráciu uveďme, ako sme vytlačili slovo „cigániť“, lebo nie je vkusné implikovať, že sklony ku lži sa odvíjajú od príslušnosti k etnickej skupine.
Podobne dnes „žid“ nie je nadávka, ale neutrálne označenie veriaceho, všakže. No to bol len začiatok, podobne osožné je pokračujúce úsilie o rodovo vyvážený jazyk, odstraňovanie predsudkov, stereotypov a citlivejšie vyjadrovanie napríklad o sexuálnych menšinách. Jeden nenávistný front však zostáva mimo pozornosti.
Konkrétne ide o v jazyku petrifikovanú stredovekú normu, že nepokrstený človek je amorálny, zlý a vo všeobecnosti odporný tvor. Lebo práve to fakticky vraví každý, kto sa sťažuje na „nekresťanské ceny“, nepáči sa mu, že niekto „nadáva ako pohan“ alebo musel kvôli nejakému „neznabohovi“ vstávať v „nekresťanskú hodinu“.
