Autorka je sociálna poradkyňa
Stane sa to. Niekomu – dieťaťu, dievčaťu, žene – bolo brutálne ublížené. Až tak, že o nich povieme, že sa stali "obeťou".
Vždy, keď sa taká vec dostane na verejnosť a všetci sme v šoku z toho, že sa to vlastne udialo blízko, nie v nejakej tmavej ulici, ale vo vedľajšom byte, v škole, tábore, tak sa volajú odborníčky a odborníci. "Vyjadrite sa. Vysvetlite."
Vtedy hovoríme o tom, ako sa nesmie ubližovať obetiam, ako sa nemá bagatelizovať ich prežívanie ani sa ich pýtať na to, kde urobili chybu, objasňujeme mechanizmy, pre ktoré sa boja hovoriť o tom, čo sa stalo, vysvetľujeme, aké nízke percento z nich klame. Všetko sa zdá jasné.
A potom sa pozrieme cez plece. Otvoríme šanóny, v ktorých sú naše stanoviská ku konkrétnym situáciám – správy, výpovede, posudky. A tie sú iné.
Znásilnili ju? Určite klame
Modelovať ideálny svet je jedna vec. A niečo úplne iné je stáť aktérom zoči-voči, poznať ich mená, vidieť ich príbehy v kontexte.
