Autor je teológ a spisovateľ
“Ako sa nad mestom, ktoré omýva Váh, vypína vrch s troma stupňami, tak trónia nad ním tri zámky, spojené na jediný cieľ, ako tri koruny tiary. Nad najvyšším čnie štvorhranná veža, ktorá videla rímske kohorty a bola vraj postavená na príkaz ich vojvodcu Terentia.
„
Toto je panské mesto
Výtvarníčka Eva Činčalová prišla do Trenčína spolu s nami. Prešli sme cez stále rozbitý hlavný prístupový most ponad Váh, po komplikovanej ceste cez vstupné kruhové okruhy postavené ako na počesť veľkým vírom, ktoré vznikajú kúsok odtiaľ.
Vyštudovala odevnú priemyslovku v čase, keď bol Trenčín Mestom módy a na atletickom štadióne so škvarovou bežeckou dráhou sa začínali prvé Pohody. V meste rímskej légie dospievala a dodnes ho považuje za svoj iniciačný priestor.
„Žila som tu od štrnástich do osemnástich, bývala som na intráku. Musela som sa o seba starať a páčilo sa mi to,“ hovorí v kaviarni pod hradom s charakterom údolných mestečiek vo Wachau. Sedíme však v Trenčíne, v meste pražiarní káv, domácich pivovarov a života, ktorý si na rieke zvolil od čias stredovekých oligarchov aristokratický, panský spôsob.
Eva hovorí o tom, ako každý deň prekračovala most do mesta a do školy, zastavovala sa, hypnoticky pozerala na hladinu, ako dnes, keď ukazuje, ako sa má správne pozerať na rieku.
(zdroj: Waldemar Švábenský)Keď prišla z Púchova, kde sa narodila, stretla sa s veľkým mestom, hraničným mestom, s patriarchálnym hradom, na ktorom by mohli točiť Game of Thrones, na ktorom sídlili páni Váhu, prví muži a ženy, ktorí sa vyhlásili za majestát presahujúci hraničnú prírodu, na skale, odkiaľ sa pred storočiami pozerali rímski dôstojníci s cisárom na barbarské územia, kde sa končila ríša a začínal neznámy svet.
Za riekou znamenalo nebezpečenstvo, za riekou žili nedisciplinované kmene, za riekou žili českí dobrodružní panovníci, za riekou žili husiti a žižkovci.
