Autor je politológ a rektor BISLA
Písať dnes o tom, čo je neaktuálne, je takmer nemiestne. Len máločo dokáže odtlačiť covidové, či protikorupčné analýzy, cestovný semafor alebo ostré hlasy za a proti očkovaniu. A nič nenasvedčuje, že v blízkej budúcnosti to bude inak.
V 70. rokoch a neskôr písavala pani Hilda Gábrišová také celostránkové malé frustrácie, ktoré v záplave politického hnoja v novinách aj v spoločnosti vyzneli ako pútavé a populárne príbehy.
Pre mnohých z nás však práve tie texty vyjadrovali mizériu doby, kde smutné príbehy nejakej malej Marienky suplovali diskusiu o Husákovej normalizácii, o oplotenej krajine, o ponižujúcich rituáloch, ktoré komunistický režim vyžadoval, aby prerozdelil zodpovednosť za svoje ideologicky vyprázdnené vládnutie.
Ako sa teda dnes vyhnúť „gábrišovinám“, či jednej zo spomenutých tutoviek?